ktorý dral vlastné botasky aj tepláky
Štefan KÚŠIK
Vranov Akýkoľvek športový triumf sa nedokáže vyrovnať krásnym životným udalostiam. Napríklad prírastku v rodine. Veľa by o tom mohol momentálne hovoriť aj Stanislav Vagaský, pästiar ŠKB Bukóza Vranov. Pred bezmála dvoma mesiacmi mu manželka porodila synčeka a teda teraz sa rodičia majú čo zvŕtať. Tým viac, ak Stano je vrcholovým športovcom, ktorý má značné ambície, aj keď sa zdá, že na niektorých podujatiach ho už fanúšikovia nebudú registrovať.
"Nebavil som sa ešte so štátnym trénerom Bučkom na túto tému, vlastne sa ma na to ani nepýtal, ale už nemám chuť reprezentovať. Nech sa tlačia dopredu mladší," začal rozprávať 26-ročný Vagaský a postupne pridal aj zopár doslova šokujúcich faktov: "Viete, v reprezentácii som sa motal od šestnástich rokov, začínal som ešte ako junior. Nikdy som za svoje vystúpenia nedostal ani korunu, ba čo viac, dral som si vlastné veci, botasky, tepláky. V realizačnom tíme či na zväze sa nenašiel nikto, kto by mi dal výstroj na vrcholné akcie. Čo iné mi zostávalo, ako siahnuť po vlastnej obuvi a oblečení." Krásny vzťah k reprezentantovi, len čo je pravda! V poslednom čase vedenie národného tímu začalo proklamovať myšlienku omladenia kádra, ktorý prichádza do úvahy na tohtoročný šampionát v Írsku . S chlapcami sa výhľadovo ráta aj na ďalšiu olympiádu. Znamená to, že táto vranovská stálica už nemá šancu? "Nikdy som nepovedal, že to úplne chcem na reprezentačnej úrovni zabaliť. Vždy som ochotný pomôcť, zaskočiť, doplniť niektorú hmotnostnú kategóriu, ak bude treba. Avšak už ma neláka ťahať sa po zrazoch, sústredeniach, podujatiach. Je to náročné na čas, cestovanie mi tiež lezie von krkom. Potrebujem byť viac pri rodinke." Stano poprel, že by stratil chuť do boxu, motiváciu. Naopak, trénuje rovnako svedomito, ale upiera sa hlavne na interligové boje a nie je vylúčené, že sa objaví aj na nejakom zahraničnom turnaji.
Jeho dosiaľ posledným vystúpením vo farbách Slovenska boli lanské majstrovstvá Európy vo fínskom Tampere, kde vypadol v prvom kole. Tento viacnásobný slovenský i československý šampión zažil najväčšie úspechy ešte v časoch, keď bol mladší a ľahší. Päťdesiatštvorka to bola jeho parádna kategória. Teraz už figuruje medzi ťažšími a zdá sa, že mu tento skok uškodil. "Nevylučujem to, ale udržať si rovnakú hmotnosť počas viacerých rokov je dosť obtiažne, vlastne nemožné. Keby to bolo také jednoduché, určite by som zostal v kategórii do 54 kg." Vranovský borec je stále jedným z lídrov interligového vranovského kolektívu, je zárukou získaných bodov aj v tomto ročníku. Možno keby boli kdesi vyššie prístupnejší, ešte by ho vedeli potiahnuť vyššie. Žiaľ, situácia nie je tomuto zámeru naklonená. Tak sa aj zdá, že jeho vek, hoci nepatrí medzi boxerských kmeťov, ho predurčuje už len na to, aby hral prvé husle na Slovensku, no nie v národnom tíme. "Mrzí ma len jedno a to, že sa mi nepodarilo získať žiadny cenný kov z majstrovstiev sveta, Európy či olympiády. Veľmi som po takom úspechu túžil, no zostalo to len snom."
Vagaský sa na hviezdne boxerské nebo dostal ako ucháň, veď v sedemnástich sa mu podaril husársky kúsok v podobe debutu na olympiáde v Barcelone. Odvtedy štartoval tri razy na majstrovstvách Európy a dvakrát bol účastníkom svetového šampionátu. Medzitým vystúpil medzi dvanástimi povrazmi na mnohých prestížnych turnajoch. Zdá sa, že do kroniky mu už veľa významných zápisov nepribudne. Ťažkú hlavu si ale z toho nerobí. Hlavná vec, aby synček rástol ako z vody. To je predsa podstatnejšie v živote, než trafiť hákom súpera.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
