Targu, ale keďže tam mu nesplnili všetko, čo sľubovali, rozhodol sa pre predčasný návrat domov. Potom síce ešte poľskí funkcionári skúsili obnoviť spojenie s ním, no nedokázali mu zaplatiť peniaze, na ktoré mal nárok. Preto sa Marek nedal obmäkčiť a radšej sa zmieril s tým, že masku dočasne odloží. Pravda, jeho pauza sa natiahla a trvá vlastne doteraz. Vôbec to ale neznamená, že tento gólman nemá do čoho pichnúť, skôr naopak a vlastne sa ešte nerozlúčil s myšlienkou na návrat na scénu.

Aj tento ročník je pre vás už stratený, ale veľa nechýbalo, aby ste sa predsa neobjavili na scéne. Na čom to stroskotalo?

Pred zápoleniami v prvej lige i na začiatku sezóny som mal rokovania s predstaviteľmi prešovského klubu. Hovoril som s pánom Cinom hlavne v čase, keď Ferjo odišiel do Zvolena a potom sa vrátil. Chlapcom sa vtedy neveľmi darilo. Považoval som tento kontakt za príležitosť zachytať si, ale nedotiahlo sa to do konca.

Vašou vinou, boli ste príliš drahý?

Nepovedal by som. O peniazoch sme sa ani nebavili. Ja by som hral aj zadarmo, veď som doma, v Prešove som začínal s hokejom. Proste - už sa mi potom nikto neozval a to ma mrzelo.

Bola to jediná ponuka?

Ešte skôr ma kontaktoval tréner Giblák, ktorý pôsobí v Nemecku. Mal som ísť do Müssbachu, tešil som sa, no na poslednú chvíľu z toho zišlo, lebo klub sa rozhodol kúpiť radšej obrancu.

Máte 31rokov, vynechali ste dosť dlhý časový úsek, trúfate si ešte na návrat?

Prečo by nie? Udržiavam sa v kondícii, športujem, som kedykoľvek pripravený naskočiť na ľad.

Čo vás tam ťahá?

Hokej je droga, ktorej akonáhle človek prepadne, tak ľahko sa jej nevie vzdať. Zoberte si Haščáka, i ďalších hráčov. Napríklad Mario Lemieux mal tiež dlhú absenciu, alebo trebárs brankár Michálek, ktorého angažoval klub ašpirujúci na zisk majstrovského titulu. Aj z toho vidno, že pauza v kariére nič neznamená a ani ja som definitívne nezavesil výstroj na klinec.

Nenudíte sa bez hokeja?

Ani nápad! Mám povinností vyše hlavy, podnikám vo firme, som rozlietaný a vyťažený naozaj dosť, ale na šport si vždy nájdem čas.

Papierovo patríte košickému klubu, kde ste vlastne naposledy pôsobili?

Neviem, ako to je, keď som vynechal dve sezóny. Pravdepodobne by však záujemca o moje služby musel rokovať s Košičanmi, pravda, s výnimkou zahraničných tímov.

Uvidíme vás teda v akcii v najbližšom ročníku?

To naozaj neviem. Mrzí ma len jedno, že keď sa ozvú lanári, pobalamutia mi hlavu, ja už začnem premýšľať o tom, ako by som to časovo zvládol a zariadil si podnikanie i šport, no potom z toho i tak zíde. Vlastne oživím spomienky, už sa vidím v bránke, ale aj tak to padne. Taká situácia sa ťažko znáša. Verím však, že nabudúce to vyjde, som optimista a nezúfam.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.