úspešný absolvent pôsobí na Slovensku i za jeho hranicami, už za obdobie svojho života potvrdila kvalitu a prínos na poli umenia. Svedčí o tom rad ocenení zo súťaží a zájazdov u nás i vo svete, či osobnosti, ktoré vyšli práve z tejto inštitúcie, ako Peter Topercer, rektor hudobnej katedry na AMU v Prahe, klavirista a skladateľ Peter Breiner pôsobiaci v Kanade. či spevák Štefan Margita, žijúci v Prahe. A mnohé ďalšie, ktoré školu stavajú do svetla záujmu verejnosti. Čo však samotné Košice? V mieste svojej pôsobnosti sa tóny z konzervatória donedávna ozývali z historickej budovy na Hlavnej. Sú to už pomaly dva roky, čo hudba stíchla a osadenstvo školy zišlo z očí Hlavnej ulice, kompetentnými rozdelené do dvoch budov na periférii (záujmu?)...
"Vedeli sme, že sa raz musíme odsťahovať. Keď ešte za chodu školy začali starú budovu rekonštruovať, situácia bola taká kritická, že sa vyslovene prekračovali tehly. Riešenie presťahovať sa do budovy na Timonovej, kde bolo kedysi Centrum voľného času, prišlo teda v pravú chvíľu," zaspomínala si profesorka a súčasne predsedníčka základnej odborovej organizácie v Košiciach Mgr. art. Melánia Hermanová.
Keďže budova na Timonovej škole kapacitne nestačila, druhá polovica sa musela potlačiť vo vzdialenej budove na Moyzesovej ulici. Konzervatórium sa teda rozdelilo. To sa písal november 1999, ale až postupom času vyšlo najavo, komu zostal čierny Peter. Ukázalo sa, že niektoré oddelenia vychytili lepšie, iné však oveľa horšie vyučovacie podmienky v súvislosti s triedami a vnútorným riešením. Zastaralá budova na Moyzesovej totiž chátrala neudržiavaná od roku 1989. Pôvodne slúžila na bytové účely, teda svojim vnútorným členením sa pre školu vyslovene nehodila.
"Na 'Moyzeske' sa ocitli štyri oddelenia - akordeónové, spevácke, klavírne, dychové a oddelenie bicích nástrojov, ktoré umiestnili do suterénu. Urobila sa základná hygienická maľovka, svojpomocne sme si vyrobili akú-takú zvukovú izoláciu stien, veľa peňazí šlo do opráv zastaralého kúrenia," pokračovala profesorka Hermanová.
"Rátalo sa i s tunajšími pivničnými priestormi, ktoré sme ako laici, neznalí situácie, chceli využiť. Jednotlivé problémy sa však pomaly, počas chodu školy, začali vyplavovať. Z celkovo dvadsiatich tried je na výučbu svojou veľkosťou vhodných len asi šesť. Niektoré triedy sú naďalej priechodové, nedá sa vyhnúť prechádzaniu cez ne počas vyučovania, čo pôsobí rušivo. Malé triedy sú ťažko vetrateľné, nemajú zvukovú izoláciu a vystavujú žiaka i pedagóga nadmernej hlučnosti. Počet tried sa oproti kapacite starej budovy zredukoval, hoci žiaci i pedagógovia zostali v pôvodnom počte," dokončila Melánia Hermanová a dodala:
"Celý problém sa však nedá riešiť žiadnou výmenou či náhradou, tried je tak málo, že jednoducho niet z čoho vyberať."
Keď žiadali súhlas na prevádzku budovy, kontrola okresného a neskôr krajského hygienika zaznamenala ďalšie nedostatky. Nevyhovujúce sociálne zariadenia, dezolátny stav schátranej kanalizácie, zatekajúce obvodové múry a plesňou pokrytý suterén, ktorý slúži bicistom. Navyše priestory sú veľmi stiesnené, o jednu triedu sa delia dvaja pedagógovia v dopoludňajšom a popoludňajšom vyučovaní, nehovoriac o vzdialenosti, ktorú musia žiaci cez prestávku absolvovať, keď majú vyučovanie v druhej budove.
Škola povolenie na prevádzku po týchto zisteniach nedostala. Hygienici sa rozlúčili so slovami, že priestory nie sú na školské účely vhodné, a nebudú ani po rekonštrukcii budovy.
"Za naše krátke pôsobenie už začali i problémy s potrubím, posledná veľká 'havária' bola impulzom, aby sa situáciou začala zaoberať Rada školy. V jeden deň potrubie prasklo, celé prízemie sa zaplavilo splaškami, ktoré museli likvidovať upratovačky a za obrovského zápachu bola škola normálne v prevádzke a celý deň sa učilo," uviedla príklad profesorka.
"Problém s kanalizáciou však ostal aj po provizórnej oprave. Vtedy sme si pomaly uvedomili, že podobných problémov je tu strašne veľa. Začalo sa nesmelo uvažovať, či sa radšej nepresťahovať do novej budovy ako investovať do starej, schátranej. Jedným slovom, škoda je tu každej koruny," dokončila Melánia Hermanová, ktorá ako predsedníčka základnej odborovej organizácie, hájac záujmy pedagógov, posunula problém Rade školy, ktorej je členkou. Rada skoncipovala súhrnný list faktov a ten bol predložený na riešenie riaditeľovi a vedúcemu odboru školstva KÚ v Košiciach.
"Sme oboznámení so situáciou oboch budov, v ktorých je umiestnené konzervatórium. Vieme aj, v akých podmienkach sa na Moyzesovej vyučuje, preto robíme všetko preto, aby sa situácia začala promptne riešiť," povedal na margo problému hovorca Krajského úradu Štefan Kočuta a poznamenal, že v minulom roku sa údajne do tejto školy investovali tri milióny korún, z toho dva milióny išli len do budovy na Moyzesovej. "Dlhodobá perspektíva je taká, aby sa konzervatórium zjednotilo z dvoch do jednej budovy, formou nadstavby alebo prístavby k budove na Timonovej. V tomto roku je žiaľ pre školstvo v kraji v globále veľmi slabý rozpočet, preto budeme zatiaľ investovať aspoň 1,9 milióna do rekonštrukcie na Moyzesovej."
Podľa našich informácií sa však uvedené dva milióny minulý rok na škole nepreinvestovali, hoci to bolo plánované. Ako hovoria zamestnanci konzervatória, v budove na Moyzesovej sa vlani neurobilo vyslovene nič. Spomínaných 1 900 000 korún tak bolo len presunutých na tento rok.
Na otázku, či nie je zbytočné investovať do budovy, odkiaľ sa škola plánuje vysťahovať, hovorca odpovedal, že ide o nevyhnutnú revíziu, ktorú vyžadujú hygienici, keďže konzervatórium bude v týchto priestoroch fungovať ešte nejaké obdobie. Peniaze poputujú najmä do opráv elektroinštalácie, vodovodov a podlahy. "Problémy s plánovanou stavbou na Timonovej však, zdá sa, ešte len nastanú, pretože, ako vyšlo najavo, budova stojí v pamiatkovej zóne. Povolenie na stavbu bude teda predmetom ďalších nevyhnutných rokovaní s pamiatkármi, navyše budova dodnes nie je majetkovo vysporiadaná," dokončil Štefan Kočuta.
"Súhlas na prevádzku budovy na Moyzesovej ulici od hygienikov dodnes nemáme, to je pravda," potvrdil riaditeľ konzervatória Mgr. Bartolomej Buráš. "Zato súhlas na prevázku hlavnej budovy na Timonovej už čakáme v písomnej podobe každú chvíľu."
Ako nás riaditeľ ďalej informoval, o údajných prekážkach vo výstavbe, o ktorých hovorí Krajský úrad, nie je oboznámený. "Na Útvare hlavného architekta ma informovali, že objekt síce stojí v pamiatkovej zóne, ale nie je pamiatkovo chránený, preto sa stavba v takomto prípade môže povoliť," vysvetlil nám.
Ako pounamenal, podľa slov prednostu KÚ Štefana Vranovského, ktorý bol osobne zhodnotiť stav oboch budov, je rozsah stavebných prác a investícií na to potrebných adekvátny. Údajne ide o reálnu požiadavku, ktorá by sa podľa prednostu mala dať riešiť. "Plánom je zrekonštruovať podkrovie na Timonovej, hoci celé vybavenie z Moyzesovej sa tu asi nepomestí. Preto využijeme i vilku vo dvore, ktorú máme k dispozícii. Je v nej priestor asi na šesť ďalších tried. Ak sa to kapacitne ani tak nevyrieši, bude sa musieť zvoliť iná stratégia. Každopádne, keď bude nový komplex hotový, bude sa aj tak musieť robiť úplne nová štruktúra usporiadania tried," uzavrel Mgr. Buráš.
Podľa najnovších informácií je investičné oddelenie KÚ v súčasnosti poverené vypracovaním náčrtu celej stavby. Už na budúci mesiac údajne prebehnú vymeriavacie práce na oboch objektoch. Projekt by mal byť hotový do konca roka ako i vyhlásené výberové konanie na stavebnú firmu, ktorá stavbu zrealizuje. So začiatkom stavebných prác sa ráta už v budúcom kalendárnom roku.
Flexibilné reakcie kompetentných úradov na papieri sa čítajú dobre. Ak sa prejavia aj v praxi, potvrdia, že reputáciu tejto jedinej školy na východe si cenia i doma. Alebo si počkáme, kým sa s návrhom na vhodné priestory prihlási iné mesto? Nakoniec nie je tajomstvom, že v minulosti už takéto ponuky padli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
