novom vedení tej strany, ktorá už tri mesiace diskutuje o sebe a svojej budúcnosti, traumatizovaná dezerciou Ivana Mikloša a Viktora Nižňanského. Táto udalosť vyvolala intenzívne pocity či nutkanie zmeniť štýl, komunikačnú stratégiu a vôbec politickú prácu DS, pretože práve to boli dôvody, na ktoré obaja utečenci svoj odchod zviedli. Menej sa už zvažuje, či to boli aj dôvody pravé.
Nakoľko existujúce, Langošovo vedenie (ktoré sa de facto kryje s poslaneckou skupinou, čo opustila SDK) je nositeľom štýlu, ktorý údajne konflikt spôsobil, časť členskej základne hľadá spásu v personálnej alternatíve. V ústrety tejto objednávke vychádza Ľudovít Kaník. Síce tiež člen užšieho vedenia, podpredseda s čerstvým mandátom z prešovského kongresu v júni 2000, ale "Miklošov človek", ako sa o ňom vnútri i mimo DS rado traduje. Problém s Kaníkom je jeden, ale zásadný - spoluprácu s ním si "nevie predstaviť" zostávajúci zvyšok vedenia (s výnimkou prešovského Kužmu).
Skupina okolo Langoša, ktorá v úzkom kruhu formuluje politiku DS bez výraznejšieho vplyvu volených orgánov či regiónov už roky, sa rozhodla čeliť výzve "krátkou rošádou". Langoš sa zriekol kandidatúry na predsedu, na ktorý post navrhol Šebeja, ktorý na prvého podpredsedu, teda druhého človeka strany, navrhuje Langoša. Hoci sa v Šebejovej nominácii na ďalšie podpredsednícke funkcie vyskytujú i neopozerané tváre - Dostál, Bačkovský, Lang - táto personálna koncepcia je nepochybne smerovaná k udržaniu rozhodovania i formulovania politiky DS v kruhu starých dôverných priateľov (Langoš, Šebej, Zajac, Tatár), ktorí s výnimkou Osuského to ťahajú v politike spolu už viac ako desaťročie od VPN, cez ODÚ, SKOI, kandidátku KDH do volieb 1994 až po súčasné angažmán v DS.
Ľudovíta Kaníka vníma táto partia ako cudzorodý prvok, voči ktorému zhromaždila rad vecných, ale aj iracionálnych námietok. Aj keď podnikanie tohto bývalého šéfa FNM nie je kryštáľovo transparentné a niektorými svojimi krokmi a výrokmi pravdepodobne aj rozbil zopár súprav straníckeho porcelánu, pre členstvo i funkcionársky aktív DS je jeho absolútna neprijateľnosť nezrozumiteľná. Mediálne je z celej prvej línie DS Kaník najpríťažlivejší a sotva sa dalo napríklad už zabudnúť, ako masívne ho práve Langoš a spol. bránili proti samotnému premiérovi, keď ten naň usporiadal štvanicu kvôli "průseru" s Naftou Gbely (padli i také výroky, že ak bude Kaník odvolaný, DS "zváži" ďalšie pôsobenie v koalícii.)
Ľudovít Kaník sa v danej vzťahovej konštelácii rozhodol pre fintu - nekandiduje na predsedu proti Šebejovi, ale na 1. podpredsedu voči Langošovi, kde má vďaka veľkej vnútrostraníckej kritike na jeho osobu podstatne vyššie šance. Pričom sám vyslovuje Šebejovi "plnú podporu", čo je veľmi pikantné, keďže ten istý Šebej hovorí, že "Kaníkovo politické smerovanie nie je jeho smerovaním" a dal na verejnú známosť, že ak mu Kaníka do vedenia kongres zvolí, hneď aj rezignuje. Kaník zároveň navrhuje - vrátane seba - aj čiastočne odlišný tím podpredsedov. V ňom nechýba napríklad ani ten Jozef Kužma, ktorý sa kongresu DS zúčastní ako člen poslaneckého klubu SDK!
Problémom tohto kongresu je, že väčšina delegátov príde posadnutá túžbou po zmene. Aktuálne preferencie, ktorých mierne stúpajúca krivka sa po strate Mikloša naozaj zlomila, do neba nevedú. To je fakt, rovnako ale aj skutočnosť, že Šebej je definitívne vnútorne rozhodnutý hnať kauzu až do "tie-breaku" systémom "ja alebo on". Delegáti sa budú musieť vysporiadať s absolútne netradičnou výzvou jednoznačného favorita na predsedu, aby jeho podporovateľ Kaník kandidoval proti nemu a nie proti Langošovi. Vyzerá to síce ako postoj chrabrý a principiálny, zároveň ale málo "štátotvorný". Môže totiž vyústiť až do dramatického rozkolu. Ďalší scenár spočinie potom v rukách Kaníka, ktorý si uchoval nezanedbateľné sympatie aj preto, lebo sa doteraz verejným konfrontáciam vyhýbal.
Systém buď-alebo je zdôvodniteľný jedine vtedy, ak iniciátor dokáže zrozumiteľne vysvetliť pohnútky a pomenovať NEPREKONATEĽNÉ rozdiely v predstavách. To sa doteraz nestalo, Šebej však má potenciál delegátov presvedčiť. IBA osobné averzie nemôžu byť medzi zrelými mužmi dôvodom na personálne ultimáta. Z druhej strany sa žiada tiež povšimnúť, že Kaník vskutku žiadnou programovou alternatívou nie je. Jeho doterajšia zmierlivá rétorika ukazuje skôr na súkromnú ambíciu zachovať sa vo vedení, keďže žiadny iný obsah, okrem "štýlovej agendy", do sporu nevnáša. Preto to bude kongres vskutku a iba PERSONÁLNY. Ale s veľkým vkladom, keďže by sa nemalo zabúdať, že preferenčný a reformný potenciál tejto strany sa rozchádzajú asi rovnako dramaticky, ako predstavy o budúcnosti Šebeja a Kaníka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
