Papierne Slavošovce, ktorým sa zdajú byť 11 tisícové platy almužnami. Chceli by viac. Doposiaľ mali o dve tisícky navrch a zrazu im ich zamestnávateľ vzal. Nespravodlivosť hodná tradícií revolučného vystúpenia, pomysleli si odborári a chopili sa príležitosti. Burcujú emócie, hrozia nátlakom. Súvislosti a realita im však pritom akosi unikajú. Tak si ich zrekapitulujme! Slavošovské papierne boli regionálnym sociálno-ekonomickým strašiakom už od roku 1990 a žiadna vláda sa mu nedokázala vzoprieť. Strašili obrovskou prezamestnanosťou, neschopnosťou predať produkciu, energeticky náročnou výrobou, množstvom nevyužívaného majetku a v neposlednom rade absenciou šikovných manažérov. Podnik vykazoval stále straty. Banky mu napriek tomu pod politickým tlakom požičiavali, aj keď vedeli, že svoje peniaze viac neuvidia, čo daňových poplatníkov stálo nemálo prostriedkov. Situácia v Slavošovciach bola dávno zrelá na radikálne riešenie. Ale až keď bola neudržateľná, rozhodla vláda V. Mečiara o privatizácii. Podnik nedobrovoľne dostal pod svoje krídla slovenský papierenský gigant: Severoslovenské celulózky a papierne (SCP) Ružomberok. Predstava politikov bola taká, že si s ním už nejako poradí. A poradil si. Po rozdelení podniku a postupnom konsolidovaní hospodárenia, sprevádzanom aj prepúšťaním, Ružomberčania hygienickú produkciu, sústredenú do a.s. Papierne Slavošovce, v závere uplynulého roka predali. Čo sa deje v Slavošovciach dnes? Podnik začína po mnohých rokoch existenčného ohrozenia prvýkrát hospodáriť s čistým stolom, pričom má šance sa so svojim výrobným sortimentom dlhodobo presadiť. Ale v tejto priaznivej situácii mu paradoxne hrozia jeho zamestnanci. Dožadujú sa miezd, na ktoré síce boli zvyknutí, ale ktoré nezodpovedali ich produktivite práce, pretože ich dotovala materská spoločnosť. Nechápu, že ich odmeňovanie môže zodpovedať len reálnej výkonnosti novej firmy. Zdá sa, že pre jednorazovo vyššie príjmy sú ochotní obetovať i svoju budúcnosť. V súvislosti s almužnami by som im odporúčal zistiť si ako sú odmeňovaní mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Alebo robotníci z iných prosperujúcich firiem, ktoré vyplácajú i dva platy navyše, a napriek tomu je ich priemerný ročný príjem len okolo 13-tisíc korún. To je ale už iná kapitola. Základ je urobiť si poriadok v hlave.
(autor je redaktorom Hospodárskych novín)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
