podaní Anny Valovej predstavila divákom smejúci sa meštek, opona sa otvorila a obecenstvo bolo razom na pláži, ktorú vytvoril mladý scénograf Tom Ciller. Po nakreslenom mori prešla loď a z úst rybárom zaznelo "Do dvorečka, do dvoráááá..." Príbeh o ľúbostných pletkách dvoch mladíkov sa mohol začať. Predstavenie vyzeralo ako film, ktorý môžete zastaviť kedy chcete, vrátiť dozadu alebo zmeniť. Nešťastnú lásku, finančné problémy, zaťatosť aj konflikty to všetko riešil Milan Revaj v úlohe sluhu Scapina. Aj netradične podaná komédia publikum zabávala. Niektoré scény mali skôr výtvarný charakter, neposúvali dej ďalej, ale ľudia v hľadisku sa sústredili na osvedčené umenie zabávačov ako je Štefan Labanc. Herci sa stali na javisku artistami žonglovali, hrali basketbal aj volejbal, bili sa a posilovali. Ženské postavy mladej Hyacinty a Zerbinetty sa zázračne na scéne zdvojili, všetko publikum presviedčalo, že Novovešťania takúto hru doteraz nemali. Avantgarda sa prejavila aj v kostýmoch, ktoré boli z obdobia, kedy Amerika milovala Andyho Warhola. Ten sa smutne pozeral na obyvateľov mesta z plagátov, akoby vravel heslo predstavenia "To nemalo byť vtipné..." Opačný názor vyslovil po predstavení známy divadelný kritik Oleg Dlouhý: "Ja nie som dobrý divák. Snažím sa veci si pomenúvať a uvedomujem si priepastný rozdiel medzi mojim divadelným názorom a inscenátorov. Moliér je komplikovaný autor, na prvý pohľad je to autor spontánnej divadelnosti, keď však príde na lámanie chleba, tak sa k nej nevieme dopracovať. Mladí inscenátori sa vybrali cestou demonštrovania rôznych možností realizácie. Nezaujíma ich čo sa hrá, ale ako sa hrá. Niektoré pasáže boli vtipné, mali pointy, ale mnohé nemali. Postupne sa moje rozpaky prehlbovali. Teraz by to chcelo, aby si sadli a s triezvou hlavou všetky veci, ktoré vychádzajú ako samoúčelné, ukotvili a vrátili sa do komédie. Súbor je jednoznačne disponovaný a vyrovnaný. Herci ako Milan Revaj za posledné obdobie vyrástli dosť výrazne. V predstavení je nie málo schém, malo by sa to obrúsiť," dodal O. Dlouhý.

Obecenstvo ale nereptalo. Aj riaditeľ Divadla Jonáša Záborského v Prešove Jozef Fifík uprednostňuje komediálny žáner: "Tragédiu nemám vôbec rád. Dosť jej mám v Prešove," poznamenal J. Fifík. "Mali sme trošku strach, lebo premiérové publikum býva najhoršie, zdržanlivé a zneistené, tlmené slávnostnosťou chvíle. Ale pri tomto predstavení sme boli prekvapení ľudia sa uvoľnili a smiali sa," skonštatoval riaditeľ Spišského divadla Jozef Lapšanský. Režisér predstavenia Tomáš Svoboda svoju premiéru nevidel. "Nevím, co mám teďkom říkat. Já jsem to neviděl, byl jsem ve zvukové kabině, potom jsem občas nějaký situace viděl. Vím, že se lidi smáli, byl jsem rád. Smích je v inscenaci potlačen scela záměrně. Scapin říká slovy Neila Postmanna, když se líčí o zábavné šou. Publikum nemá rádo smutné konce, ale když se všechno končí strašně fajn," skonštatoval Tomáš Svoboda. Potvrdil tak slová hlavnej postavy "Chcú mať zábavu majú ju mať!"