intenzívnych rokovaní je ponuka firmy R4M vrátiť mestu 9 miliónov 26-tisíc korún ako našu pohľadávku v rámci finančného vysporiadania tejto temer päťročnej kauzy. Teraz ide o to, aby mestská rada a následne aj MsZ akceptovali návrh, na ktorom sa dohodli primátor a konateľ firmy R4M. Osobne si myslím, že je to reálny návrh", komentuje najnovší vývoj v spore, ktorý s väčšou či menšou intenzitou pretrváva od roku 1997, prednosta MsÚ Ing. Anton Klamár. Marcové zasadanie mestskej rady a následne MsZ by mohlo dať definitívnu bodku za celým prípadom, keby predbežnú dohodu konateľov oboch strán poslanci odsúhlasili. Nedávno, na februárovom rokovaní, ju však mestská rada zmietla zo stola. "Nebolo to preto, že by boli zásadne proti dohodnutej sume, s tou predbežne aj súhlasili, ale vyžiadali si čas na dôkladné preštudovanie návrhu, jeho analýzu. Teraz skôr pôjde o to, akým spôsobom R4M pohľadávku mesta vysporiada. Keďže peniaze nemajú, ponúkli nám náhradu v naturáliách, čiže vo forme prác pri nejakej výstavbe", vysvetľuje prednosta. Mesto aj R4M by celý prípad už najradšej mali za sebou, avšak názory na to, akú čiastku predstavuje pohľadávka mesta voči tejto firme, sa rôznia. Jedni tvrdia, že by to malo byť okolo 50 miliónov korún, ktoré mesto do výstavby vložilo ako štátnu dotáciu, iní zase, že by ňou mal byť rozdiel medzi čiastkou, ktorú vložilo mesto a tou, ktorú preukázateľne do výstavby vložila firma R4M. Tretia skupina, ku ktorej patrí aj súčasné vedenie mesta, sa prikláňa k spomínaným deviatim miliónom, pretože túto sumu považuje za reálnu, aby ju R4M zaplatila a obe strany spor urovnali. "Tých 52 miliónov je nezmysel. R4M preukázala cez faktúry, ktoré prešli bankou, preinvestovaných okolo 20 miliónov korún, avšak započítať treba aj ďalšie veci, ako sú napríklad spoločné priestory. Keď budeme veľmi tvrdo počítať a napočítame aj úrok z úverov a ušlý zisk, vyjde nám to na 12 až 15 miliónov korún, ale s tým by sme už určite museli do súdneho sporu. A ten je drahý, zdĺhavý a hlavne nikto nezaručí že ho vyhráme", prezrádza filozofiu vedenia MsÚ jeho prednosta. Celý problém začal v roku 1996, keď mesto a firma R4M, ktorá vyhrala konkurz na dostavbu dvoch bytoviek, začatých ešte v rámci KBV, vytvorili združenie na komerčnom základe. Vkladom mesta boli rozostavané bytovky a R4M sa zaviazala, že do ich dostavby vloží svoje peniaze. Potom byty predajú a podľa podielu, kto koľko do spoločného vložil, peniaze z predaja si rozdelia. O rok na to však ministerstvo výstavy ponúklo obciam a mestám možnosť nenávratnej dotácie na dostavbu bytov z bývalej KBV, čoho sa bývalé vedenie mesta okamžite chopilo. Podmienkou získania dotácie však bolo, že byty musia byť nájomné a 30 rokov ich nie je možné predať. Mesto sa rozhodlo zo združenia vystúpiť. Okresný i krajský súd však dali za pravdu firme R4M, ktorá dôvodila, že argument mesta vo vzťahu k uzavretej zmluve je irelevantný. Humenné zo združenia nevystúpilo, dotáciu však dostalo a použilo na výstavbu bytoviek. Po dlhých obštrukciách sa nakoniec stalo to, že do bytovky s 33 bytmi mesto nasťahovalo ľudí zo svojho poradovníka, druhú bytovku s 34 bytmi R4M už nepustilo. Byty už totiž mali vlastníkov a tí požiadali o individuálnu kolaudáciu každého bytu. Takže byty skolaudované boli, ale bytovka nie. Medzitým ministerstvo zistilo, že 7,2 milióna korún (vrátane úrokov z úverov) bolo z dotácie použitých aj na výstavbu druhej, nenájomnej bytovky a preto ich žiadalo od mesta vrátiť. Súčasnému vedeniu mesta sa podarilo súd s ministerstvom zažehnať, ale problém finančného vysporiadania oboch bývalých partnerov je zatiaľ ešte stále na stole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
