vybojovali zlaté medaily. Na finálovom víťazstve 4:2 nad Kanadou sa gólovo podieľali aj dvaja východniari - Matúš Petričko a Juraj Rusič. Oboch hráčov HC Košice sme hneď po sobotňajšom príchode domov vyspovedali.

"Bol to vyrovnaný zápas," začal v spomienkach spätne odvíjať niť finálového duelu Matúš Petričko. "Boli sme lepší, no po prvej tretine sme prehrávali 0:1, pretože sme nedokázali premieňať šance. V druhej časti sa nám konečne podarilo vyrovnať (práve zásluhou Petrička - pozn. red.). Potom sme pridali ďalšie dva góly, takže to už bolo dobré. Kanaďania síce znížili na 3:2, ale v závere sme gólom do prázdnej bránky spečatili naše zaslúžené víťazstvo." Aký je to pocit, dať gól vo finále univerziády? "Výborný. Radosť bola síce rovnaká ako vždy, dôležité však bolo, že sme tým prelomili streleckú smolu, ktorá nás sprevádzala od začiatku zápasu." Veľa nechýbalo a Slováci by ostali pred finálovými bránami. V semifinále proti Ukrajine (5:4 po predĺžení) im totiž pomohol aj potrebný kúsok športového šťastia. "Vyhrávali sme už 3:1, lenže päť minút pred koncom druhej tretiny sa rozbilo plexisklo. Rozhodca nás poslal do šatne a zvyšok prostrednej časti sa dohrával až po prestávke. To nás trošku vykoľajilo a v priebehu desiatich minút Ukrajinci otočili na 3:4. V tých chvíľach sme sa dostali do úplného kŕča. Štyri minúty pred koncom však vystrelil od červenej čiary Mišo Vrábel a puk prešiel pomedzi nohy do siete nepozorného ukrajinského brankára. V predĺžení potom Čacho rozhodol." V súboji o zlato vlastne vyšla Slovákom odplata za prvé vzájomné stretnutie v základnej skupine, ktoré naši prehrali s javorovými listami 3:8. Lipovský, Kmiť i Kövér si v ňom vykoledovali tresty do konca stretnutia. "Ten zápas sme nezvládli. Kanaďania na nás vybehli tvrdo a my sme im zákroky odplácali. Prvých päť gólov sme inkasovali v oslabeniach a to hovorí za všetko. Veľmi dobre sme vedeli, že finále bude úplne iným zápasom, na kanadský štýl hry sme už boli pripravení a vyšlo to. Tie dva súboje sa nedajú vôbec porovnávať." Keď sme už pri dueloch v skupine, okrem Kanady naši nad ostatnými celkami vyhrali - nad Poľskom 6:3, Japonskom 6:0 a exotickú Južnú Kóreu vyprášili 15:3. Kórejčania síce získali na univerziáde jediný bod za remízu s Japonskom, ale 15 gólov im okrem našich nenasúkal nik. "Jednoznačne na nás nestačili. Oni sa na to aj vykašľali, pretože už pre duelom proti nám stratili šance na postup. Vysoké skóre bolo výsledkom toho, že sme nehrali egoisticky, ale sme si prihrávali a góly sme väčšinou strieľali do prázdnej bránky, takže to bolo celkom zábavné." Petričko v pôvodnej nominácii figuroval ako prvý náhradník, napokon sa však zranil Špilár, takže sa do tímu dostal. A hneď v úvodnom dueli proti Poľsku si pripísal tri asistencie. "Bol som rád, pretože to bol nervózny zápas. Domáci Poliaci totiž robili všetko pre to, aby nás porazili a pridal sa k nim aj rozhodca. Mne sa hralo dobre počas celého turnaja, takže som spokojný." Celkovo strelil Petričko na turnaji tri góly.

Univerziáda to však nie je len šport. Ide vlastne o malú olympiádu vysokoškolákov, na ktorej nie je núdza ani o mimohokejové zážitky. "Slávnostný otvárací ceremoniál, to bolo niečo nádherné. Ohňostroje, svetlomety, efekty... Keďže poľský premiér bol v tom čase na zahraničnej návšteve, jeho príhovor pustili zo záznamu a premietali ho priamo na doskočisko mostíka. Perličkou je, že po oficiálnom programe sme my, slovenskí hokejisti, vlastne odštartovali zábavu. Ako prvý sme totiž vtrhli na pódium, ďalší športovci nás nasledovali, takže tancovačka sa mohla začať.

Počas podujatia sa organizovali aj diskotéky, na ktorých sa o zábavu starali najmä Kórejčania, Japonci a Američania. Bolo to super." A čo oslavy triumfu? "Búrlivé (úsmev). Boli sme už aj unavení, ale oslavy boli také, aké mali byť." Matúš v čase nášho rozhovoru ešte len premýšľal, kam s medailou. "Zatiaľ som ju neuskladnil nikde, ale zrejme bude visieť niekde spolu s dresom."

Naopak, Juraj Rusič mal v otázke umiestnenia najcennejšieho kovu jasno. "Pôjde na stenu k medailám za žiacke, dorastenecké a juniorské rebublikové tituly." V nominácii, podobne ako Petričko, bol iba náhradníkom, osud však chcel, aby napokon aj on na univerziádu cestoval. "Prekvapilo ma to, pretože nominácia už bola uzavretá. Bol som však rád, pretože som tam veľmi chcel ísť." A hneď v prvom stretnutí proti Poľsku zažiaril. Aspoň podľa kanadského bodovania - dal dva góly a pripojil jednu asistenciu. "Potešilo ma to, no veľmi mi to nepomohlo, pretože v ďalšom zápase ma po dvoch tretinách tréner posadil na lavičku. Už po zápase s Poľskom mi totiž vytýkal, že aj keď som dal dva góly, herne to nebolo ono. V ostatných dvoch zápasoch v skupine som hral iba posledné tretiny. V semifinále som nenastúpil a do finále som naskočil až po prvej dvadsaťminútovke. Už som to ani nečakal. Tréner však nebol spokojný s Drotárom, aj keď neviem prečo. Nastúpil som teda miesto neho a keďže som dal gól na 2:1, dá sa povedať, že mu tento ťah vyšiel."

Mladý Košičan akoby chcel gólom vo finále trénerovi dokázať, že si zaslúžil dostať na turnaji viac príležitostí. "Akurát si zápas o zlato pozerám, pretože to mám nahrané na videokazete. Aj keď sme prehrávali, veril som, že zvíťazíme, pretože kombinačne sme mali navrch." Juraj zaznamenal spolu štyri presné zásahy, najviac zo šesťčlennej košickej enklávy (pôvodne mala byť sedemčlenná, no Valentín sa pre skúškové povinnosti ospravedlnil). "V zápasoch, v ktorých som hral, som bol so svojim výkonom spokojný. Bol som však sklamaný, že som nenastupoval pravidelne."

Rusičovi sa v reprezentačnom strelecky darilo, na svoj prvý extraligový gól v kariére však stále iba čaká. Keďže sa v úvode ročníka nedarilo presadiť do základnej zostavy ani v Košiciach, časť sezóny strávil na hosťovaní v prvoligovej Spišskej Novej Vsi. Pomohlo mu pôsobenie na Spiši? "Ani veľmi nie, pretože v Spišskej som tiež nebol príliš nasadzovaný, napríklad na oslabenia som nechodil vôbec. Už som ani nečakal, že ma povolajú späť do Košíc, pretože sa tak udialo až tesne pred ukončením prestupového termínu. Viac-menej som bol zmierený s tým, že ostanem na Spiši do konca sezóny."

Vráťme sa však späť k hlavnej téme - univerziáde. "Bolo to pekné, páčil sa mi otvárací ceremoniál. Tvorili sme dobrú partiu, na hoteli sme boli s časťou českej a rakúskej výpravy, takže sme sa nenudili. Keď sme mali voľno, chodili sme sa pozerať na iné športy a fandiť našim. Aj v posledný deň sme boli povzbudiť na biatlonovom šprinte Martinu Schwarzbacherovú, ktorá vybojovala striebornú medailu."

Na záver dodávame, že o univerziádne zlato sa okrem Petrička a Rusiča z Košičanov zaslúžili aj Štefan Fabián, Martin Drotár, Jaroslav Kmiť a Gabriel Kövér.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.