roky riaditeľom Opusu, založil vlastné vydavateľstvo a popri tom moderoval hudobnú reláciu Triangel. Na javisko sa vrátil v muzikáli Pomáda, ktorý mal premiéru v lete minulého roku. Stvárňuje postavu Vince Fantaina, rozhlasového speakera, ktorý je posúvačom deja na javisku.

"Postava mi sadla sprosto povedané, ako riť na šerbel," zasmial sa Dano Junas pri našom stretnutí.

Rozhovor s hercom a moderátorom, ktorý sa onedlho predstaví aj v Košickom uvedení Pomády, sme totiž začali práve na rozhlasovú tému.

Využili ste pri študovaní postavy Fontaina skúsenosti z práce v rádiách?

- Vince ma oslovuje viac ako herca. Možno som ho naštudoval trochu inak, ako bolo zvykom. Poňal som ho ako úchyláka, ktorý balí mladé baby. Typický starnúci playboy, blbec a narcis, schopný urobiť, aby sa zapáčil, čokoľvek. Ženské si z neho trhajú vlasy. Chlapci ho zas majú za papagája. Je to vďačná divadelná postava, lebo sa dá výborne stvárniť. Dáva množstvo priestoru, aby si v nej človek odohral a našiel svoje. Hoci príde na scénu až v druhej polovici hry, keď sa odohráva veľká párty. Prvú polovicu moderujem zo zákulisia.

Je zvláštne hrať v zákulisí?

- Má to výhodu. Sedím pri šepkárke. Je to čudné, ale vlastne musím byť stále pripravený, lebo svojimi vstupmi posúvam dej. Rovnako ako vo filme. Človek si v zákulisí všimne všeličo. Napríklad, keď si predstaviteľ Dannyho na začiatku, lebo nebolo dobre označené schodisko, škaredo rozsekol hlavu.

Nevyvádza vás to z miery?

- Skôr naopak. Vyvádzam z miery kolegov. Vždy si pripravím nejaké prekvapenie. Veci, ktoré sa väčšinou robia až na derniére, keď človek vie, že je koniec. Aby sa ľudia trochu zabavili aj na javisku a nielen v hľadisku. Občas pridám slovíčko. Čo teda nie je veľmi dobré. Ale keď vidím, že konkrétna osoba zaberá, tak to zaklincujem. Nie kvôli tomu, aby som ju odpílil, ide skôr o milé neškodné žartíky. V rámci normy. Aby si divák nič nevšimol. Možno by sa potom nezabával tak ako my.

Boli pri skúšaní aj ťažké chvíle ?

- Určite. Možno prekonať niektoré rozdielne názory s režisérom Jindřichom Šimkom.

Vraj bol prudký a občas lietali vzduchom perá a scenáre...

- Švacol niekedy o stenu aj telefón. Ale napriek tomu musím povedať, že sa mi s ním spolupracovalo veľmi dobre. Možno preto, že som skoro desať rokov študoval herectvo. Mali sme trochu rozdielne názory na stvárnenie niektorého konkrétneho prejavu v dialógu. Ale tie hádky boli tvorivé. Posúvali ma ďalej. Ja som si to vždy nechal vysvetliť, prečo to každý chceme inak. Nakoniec sme jeden druhého akceptovali.

Napomádované účesy á la päťdesiate roky určite dajú zabrať.

- Záleží, ktorá maskérka má službu. Ja som si vlasy ešte dotvoril. Rád na skúškach prekvapujem všelijakými nezvyčajnosťami. Prišiel som sa predviesť režisérovi s fialovými vlasmi, potom so striebornými. Napokon vyhral účes s prehodenou ofinou, vyčesanou do kohúta. Možno niečo smerom k Lenigradským kovbojom. Dokonca som si zamýšľal nalepiť na hruď zlaté chlpy. Mám hlboký výstrih. To mi už neodobrili. Ja totiž každú divadelnú hru, no aj muziku, pri práci vnímam trošku ako komiks. Teda vizuálne, kreslene.

Možno by z vás bol dobrý kresliar...

- Kreslím dobre, ale nejako som sa tomu nevenoval. Moja staršia dcéra zamýšľa ísť na výtvarnú. Maľuje a robí rôzne pekné objekty z plastov. Sandra je práve tá, čo spievala pesničku Dáma sa nemá biť.

Ide to rýchlo..

- Ide. Veď mám o sekundu štyridsať.

Chodia dcéry na Pomádu?

- Mladšia je ňou posadnutá. Najviac sa jej páči pesnička 'Srdcia'. A scéna žúru. Vymyslel som jej, spolu s pani, ktorá šila rekvizity, krásny vianočný darček. Dal som jej urobiť obrovské srdce. Videla skoro každé predstavenie. Najradšej sa zdržiava v zákulisí, miluje vôňu farbičiek. Celkom sa v nej vidím, lebo rodičia boli divadelníci. Mama spievala v divadle a vo filharmónii. Nemali ma kam dať, takže som celé detstvo trčal v zákulisí.

Bolo náročné vrátiť sa po dlhej prestávke na javisko?

- Všetko beriem ako javisko. Keď robím napríklad Triangel, nechápem ho ako spíkrovanie, ale skôr ako herecký prejav. Nie je to iba také: Teraz si pustíme pesničku.

Robili ste v rádiu Koliba, pred tým Rock FM, alebo Fun. Čo éter?

- Dal som si minulý rok prestávku. Teraz prebiehajú debaty. Už len začať. Prišiel som s vlastným nápadom. Relácia s bude volať 'Pacient' a úzko súvisí so stavom mojej mysle. Pretože toto slovo obsahuje čokoľvek. Ale hlavne nič z politiky.