Poláka si v rámci Zbierky mesiaca vybral hlavný radca Kancelárie prezidenta SR Boris Štěrbák.

"Nebola to náhoda. Výber bol zámerný, pretože doktora Poláka považujem za jednu vynikajúcich osobností, ktoré pôsobili v Košiciach. Nazdávam sa, že sa naň neprávom zabúda. Bol to muž, ktorý Košiciam venoval 20 veľmi intenzívnych rokov svojho života. Pôsobil tu od roku 1918 a musel odísť v roku 1938. S jeho menom som sa stretol už kedysi dávno, okľukou. Pochádzam z Hodonína, kam do istej miery patrí veľký slovenský maliar Martin Benka. Tam sa totiž vyučil maliarom. Tam poznali jeho veľký výtvarný talent, pomohli mu dostať sa ku kvalitnému vzdelaniu vo Viedni a potom na pražskú akadémiu. Martin Benka bol aj členom Spoločnosti výtvarných umelcov moravských, založenej Jožom Uprkom, ktorí mali v Hodoníne svoj dom umelcov. Stavba ešte jestvuje ako múzeum a galéria. Od malička som vedený k záujmu o výtvarné umenie a Martin Benka pre mňa bol pojem. Pri istej príležitosti som sa tiež dozvedel, že veľmi skoro, v dvadsiatych rokoch, vystavoval v Košiciach a zásluhu na tom mal práve Josef Polák. Takto som sa vlastne po prvý raz stretol s jeho menom. Tento veľmi pracovitý a cieľavedomý pán vskutku venoval veľkú pozornosť tomu, aby Košice zasadil do kontextu nielen československého, ale aj európskeho výtvarného umenia. Usporadúval tu výstavy medzinárodného dosahu. Okrem toho má veľkú zásluhu na vzniku legendárnej kresliarskej Krónovej školy, ktorej poskytol priestory v muzeálnej budove a kde začínali napríklad Koloman Sokol a Július Jakoby. Treba si ho pripomínať. Azda aj nainštalovať mu pri vhodenej príležitosti pamätnú tabuľu. Košice majú bohatú históriu a jedným z mužov, ktorý ju svojim dielom a svojimi činmi významne ovplyvnil začiatkom storočia, je práve Josef Polák," zdôvodnil svoju voľbu Ing. Boris Štěrbák.

Muzeológ, umelecký historik a riaditeľ Východoslovenskémo múzea v Košiciach prišiel do Košíc ako propagačný dôstojník okupačnej armády generála Gajdu. Pomohol zachrániť exponáty pred rabujúcimi hordami, vyvážajúcimi diela do Maďarska. V rokoch 1919 až 1938 usporiadal 216 výstav, viac ako polovicu tvorili prezentácie výtvarných umelcov v medzinárodnej konfrontácii. Vrcholom činnosti bolo 21 prezentácií modernej európskej grafiky. Medzi vystavujúcimi bol napríklad aj Paul Klee, Otto Dix, či sovietska tvorba. Prvýkrát predstavil Josefa Šímu. Pritiahol do Košíc avantgardných umelcov, ktorí sa z ideových dôvodov nemohli objaviť v kontrarevolučnom Maďarsku, Viedni, alebo protiľavicovej Prahe. Tak svoje plodné obdobie v našom meste strávili neskorší zakladateľ budapeštianskeho Bauhausu Alexander Bornyik, kultová postava českého abstraktného umenia Miloslav Foltýn alebo Feiningerov žiak, zakladateľ sedmohradskej školy Gejza Schiller. Po maďarskej anexii Košíc v roku 1938 sa Polák vrátil do Prahy. Ako žid nemohol dlhší čas nájsť prácu, až ho Nemci zamestnali sťa skúseného múzejníka vo funkcii inventarizátora novovzniknutého Múzea zaniknutej rasy - Židovského múzea. Azda by bol aj prežil, ale zapojil sa do ilegálnej činnosti. V roku 1944 ho zatklo gestapo. Zahynul pri pochode smrti z koncenračného tábora Osvienčim.