existujú prípady, keď kniha neputuje späť do knižničných políc, ale ostane v rukách používateľa. Gemerská knižnica P. Dobšinského v Rožňave vlastní takmer stotisíc kníh a vlani zaevidovali podľa riaditeľky Ivety Kyselovej vyše dvestotisíc výpožičiek. Ako povedala, väčšinou čitatelia nevrátia tituly náučnej literatúry. Vysokoškoláci si požičiavajú odbornú literatúru, ktorú potrebujú k štúdiu a nevrátia ju, lebo skôr vydanú a vzácnu knihu nevedia zohnať. Povedia síce, že ju stratili, ale našou povinnosťou je žiadať náhradu toho istého titulu. Ďalšou možnosťou je vyplatenie dvoj až desať násobku pôvodnej ceny knihy. Po oznámení tejto finančnej čiastky ich čitatelia väčšinou vrátia, informovala I. Kyselová. Ako uviedla, nájdu sa aj takí, ktorí zaplatia za požičané encyklopédie dve až tri tisícky, ale keďže niektoré nedostať ani v antikvariátoch, oplatí sa im knihy nevrátiť a následne vyplatiť. Podobnú skúsenosť má aj riaditeľka knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote Táňa Mikitová. Ako povedala, študenti sú ochotní zaplatiť aj sedem násobok ceny publikácie najmä zo spoločensko vednej literatúry. Ak však čitateľ za knihu nezaplatí, neprinesie jej fotokópiu a nereaguje na upomienky, nevedia sa obrátiť ani na súd. Do päťtisícovej škody sa s nami súd nezaoberá a súdne poplatky predstavujú vyššiu sumu, akou je cena titulu, povedala riaditeľka. Z toho dôvodu encyklopédie a drahé kroniky nepožičiavajú, poskytujú ich k naštudovaniu len v priestoroch knižnice. Zo skúseností T. Mikitovej vyplýva, že seriózni študenti knihy vždy vrátia a extrémne prípady sa vyskytujú len zriedkavo. Podľa Sone Samkovej, vedúcej Mestskej knižnice Samuela Reussa v Revúcej, nevrátené tituly väčšinou z detskej literatúry pre nich stratu neznamenajú. Ak čitateľ oznámi, že knihu stratil, požadujú trojnásobok jej pôvodnej ceny. Za minulý rok požičali skoro 50-tisíc titulov, z nich predstavujú nevrátené publikácie len mizivé percento.
Autor: stl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.