koncesie poplatníkov drží s varieté krok údajne verejnoprávny kanál, z ktorého máme čerpať oddych, poučenie a inteligentnú zábavu, je prvostupňový škandál. Rozumieť tomu treba tak, ako je napísané - ako k tomu prídu tí platcovia televízneho výpalného, ktorí (akýmsi nedopatrením) majú naozaj vytipované svoje obľúbené žánre na STV 2?!
Včera bol zlomený rekord, tisíc faktických poznámok. Koalícia sa napokon rozkývala k úvahám o skracovaní diskusie, čo však - napriek všetkému - je dosť pochybné riešenie. Čím dlhšie sa ale cirkus naťahuje, tým väčšmi sa rozleptáva aj ústavná istota koalície. Migašov včerajší postulát, že koalícia má stále 90 hlasov, skôr ešte platí ako nie, v každom prípade ale menej, než keď sa začínalo. Paradoxom je, že zrada najväčšmi číha práve zľava - neistí sú Tuchyňa, Kanis a dokonca i Faič. S ich pozmeňovacími návrhmi sa predkladatelia i politické vedenie koalície bude musieť zaoberať.
Reči predsedu SDĽ o tom, že garantuje 22 hlasov, v kuloároch tak či tak už dávno stratili na vážnosti. Riziková vyzerá práve SDĽ, napriek tomu, že najprv sa dlhodobo za "vydierača" vyhlasovala SMK, aby potom štafetu úspešne odovzdala KDH. Aj to je o politickej kultúre - kým sa nevyšlo na plénum, Maďari nástojili a rokovali, odkedy ale beží diskusia, je SMK opäť a zase najistejším článkom celého spolku. Nenalomia ju ani interrupcie, ktorých úplný zákaz si vie asi polovica klubu SMK, čo pochádza z prostredia bývalých maďarských kresťanských demokratov, celkom dobre predstaviť. Stopercentne však iniciatívu KDH nepodporia, keďže ako jediní majú v lebke jasno, že keby si každý začal podporovať, čo sa mu zľúbi, nezíska nič, lebo sa neodhlasuje celá ústava.
Úplne zatemnené je naopak u Čarnogurského, ktorý aj z pracovnej neschopnosti potreboval burcovať, že za zákaz interrupcií je "všetkými desiatimi". Jeho viera, že napokon parlament návrh KDH podporí, síce priechodnosti novely priamo neškodí, atmosfére ale určite. Rozloženie síl je proste také, že KDH svoju agendu nemôže presadiť. Interrupcie však predstavujú jednu slepú koľaj rokovania, ktorá žerie čas, emócie i energiu potrebnú na iné negociácie. Nech je táto téma akokoľvek závažná - a ona skutočne je - bola vnesená politicky nesmierne necitlivo. Otázkou, ktorú by mal expredseda KDH urýchlene zodpovedať, je, prečo v lete, keď celú sezónu strávil v médiách, tematizoval iba prostitútky a homosexuálov a nie tú ústavnú zmenu, ktorú dnes podporuje "všetkými desiatimi".
Neuveriteľne naivne a amatérsky rozohráva svoju partiu aj dvojička Budaj-Švec. Už pred týždňom zdvihli prst s akýmisi podmienkami, ktoré ich síce "predsedníctvo LDÚ" nezaviazalo spojiť s podporou ústavy, ale "môžu svoje hlasovanie zvážiť". Dnes sú z troch podmienok už iba dve - strata mandátu poslanca po závažnom porušení poslaneckého sľubu a nezlučiteľnosť funkcií ministra a poslanca. Oba námety predstavujú mimoriadne závažný zásah do ústavného poriadku, pričom ten prvý je v známych demokraciách absolútne neznámy. Druhý návrh - minister pri menovaní stráca poslanecký mandát - je naopak bežný. Fascinujúce ale je, že so svojou zaujímavou agendou nastúpili až tesne pred začiatkom parlamentného rokovania o ústave. Čiže v bledomodrom to isté ako KDH. Títo vôbec nevnímajú, že podobné radikálne zmeny vyžadujú dlhodobú fundovanú debatu.
Rozdiel oproti KDH je však v motivácii, ktorá je ešte o tri poschodia nižšia ako prezentácia vlastného programu; Budaj i Švec totiž jedným dychom so svojimi návrhmi nehanebne spomínajú aj "nevysporiadané vzťahy v klube SDK". Konkrétne - Dzurinda s nimi ešte stále nepodpísal tú zmluvu, ktorá by "právne" garantovala nástupníctvo LDÚ po DÚ v rámci parlamentného klubu SDK, čo rozmenené na drobné obnáša štátny príspevok na dva poslanecké mandáty. Odtiaľ vychádzajú náhle ústavodarné iniciatívy LDÚ. Svoj diel zodpovednosti nesú, samozrejme, aj Dzurinda so Šimkom, ktorí im akýsi zdrap papiera koncom januára síce podstrčili, ten ich však údajne zaväzoval k takej lojalite, že to mohli vstúpiť už rovno aj do SDKÚ.
Prehľad rizikových faktorov uzaviera (??) prezident, ktorého kancelária chce cez nemenovaných poslancov iniciovať ďalší z prevratných návrhov - vrátený zákon hlavou štátu by musel parlament prehlasovať ústavnou väčšinou. Táto aktivita, ktorá by razantne pretvorila ústavné rozdelenie moci v štáte, má asi rovnakú prognózu úspešnosti, ako interrupcie. Na pléne však asi padne a odčerpe aspoň zopár hodín diskusie. Mimochodom, z celého SDK to podporujú (zatiaľ) dvaja - Budaj so Švecom. Je úžasné, aké nenápadné signály dokážu vysielať smerom k Dzurindovi.
Slovenský ústavný diškurz je skutočne ÚSTAVNÝ - vo všetkých významoch tohto adjektíva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
