Odjakživa sa venoval hudbe. Najradšej spieva latinoamerické žánre. K tomu ho predurčuje temperament, zdedený po exotických predkoch. Dedo Karola Csina z otcovej strany bol katalánsky Róm, babička Maďarka a mama bielučká Slovenka. Občas hráva vo viedenskom multikulturálnom divadle Rota Theater. S Robom Opatovským dali dokopy pieseň Copacabana. Pripravuje album v štýle latino-rock. Prvý dojem pri našom stretnutí: obrovskú energiu vyžarujúci mladý muž. Onedlho ho uvidíme v muzikáli Pomáda.

* Pri vašich danostiach je zbytočné pýtať sa, prečo ste sa uchytili v Pomáde.

- Vždy som bol typom všestranného herca, už pri štúdiu. Roky som tancoval moderný a scénický tanec, dokonca súťažne, hral som na klavíri, spieval.

* Kto vás objavil?

- Vašo Patejdl. Spravili sme spolu prvú pesničku. Volala sa 'Len jeden krát'. Predstavil ma ľuďom z brandže. Zúčastnil som sa na Talente 2000 a ostal som ako exkluzívny umelec agentúry Forza.

* Pri toľkých aktivitách času zrejme nazvyš nemáte?

- V novembri som sa takmer fyzicky zrútil. Denne dva tréningy, dve divadelné skúšky. Pozrite si môj diár.

Vystupujem s tanečnou skupinou Diferent Colors. Štyri krásne tanečnice, plus dvaja mulati. Skúšam Tennessee Williamsa, hrá so mnou herec roka Csongor Kassay. Ide o hororový príbeh pre tri postavy. O dvoch bratoch, jeden je transvestita a ja som čudák, ktorý žije v korunách stromov a žerie živé kuriatka.

* Cez postavu Sonyho, potom Anjela ste sa v Pomáde vypracovali až k hlavnej postave Dannyho.

- Vari preto, že si produkčný tím všimol, že som dráč. Premiéru Dannyho si odkrútim práve v Košiciach. Mal by som sa však vystriedať vo všetkých troch postavách.

* Inak, nevyzeráte ako Anjel.

- Najmä keď si zabudnem krídla v zákulisí. Mám tam jeden výstup, vychádzam na veľký most pod nádherným osvetlením. Nanešťastie sa práve prišiel pozrieť režisér. Keď ma videl, strašne mi vynadal. Vyzeral som vraj ako čašník z Fórumu. Aby toho nebolo málo, pri druhom predstavení som si zabudol obliecť slipy. Tá biela košeľa je z mimoriadne priesvitného materiálu a k tomu osvetlenie... a 1200 ľudí v hľadisku. Všetci sa veľmi dobre bavili.

* Ako sa dá dostať k zahraničnému filmu?

- Začínal som ako kaskadér. Roky som cvičil karate a bojové umenia, narábanie so zbraňami, jazdu na koni a podobne. Večne si ma vybrali ako nejakého portorikánskeho ostreľovača, vraha alebo pasáka. Keď zistili, že som vlastne herec, dostal som prvú vetu, potom druhú a napokon ich bolo viac.

* Stretli ste sa na pľaci s hviezdami?

- S mnohými. Napríklad Burtom Reynoldsom a Robom Lowom v Crazy Six s režisérom Albertom Pyunom.

* Akí sú americkí herci?

- Sú kolegiálni. Nemal som problém: chodili sme s niektorými na obedy do cateringu. Ale boli chvíle, keď sa niekto začal správať čudne.

* Aj Burt Reynolds ?

- To bola katastrofa. Správal sa ako malý chlapec. Nedalo sa s ním. Raz mu priniesli na pľac sako, v ktorom mal krútiť nasledujúci záber. Práve jedol pomaranč. Kostymérky ho chceli obliecť, ale on ho vôbec nepoložil na tanier. Museli mu nažehlené sako natiahnuť cez veľký kvapkajúci pomaranč. Otrasné. Alebo keď krútil scény s kolegami kaskadérmi z Borseusu. Nerobil nič iba naoko. Udieral a nakopával tak, že krv bola ozajstná. Mal vtedy dosť vážne problémy s alkoholom. Vraj zle investoval nejaké peniaze. Odvtedy u mňa stratil sympatie.

* Láka vás ešte film?

- Už netočím, lebo sa zmenili honoráre. Nie sú to peniaze, aké boli. Vlastne, chceli by, aby som robil za toľko isto ako predtým, ale ja už nechcem. Posúvam si latku hore. Lebo som zistil, koľkými rukami prejdú peniaze, kým sa dostanú ku mne.

* Ako dlho sa dá u nás vyžiť z honoráru za štek v americkom akčnom filme?

- Keby vám nikto nič nestrhol a to by ste museli ísť priamo cez Američanov, v pokoji pol roka. Pri väčšej postavičke sú to už veľké prachy. Vyžili by ste rok.

* Čakáte na veľkú ponuku?

- Čakám. Niečo sa rysuje v nemecko-slovenskej koprodukcii. V réžii Martina Repku. Postava sa bude vraj volať rovanko ako ja. Karol.

* Teda svetlá budúcnosť?

- Len aby zdravíčko vydržalo, lebo s tým je problém. Telo nevládze. Nasadol som do mohých, možno aj neefektívnych projektov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.