nedokážeme vyrobiť v dostatočnom množstve a preto sme odkázaní na ich dovoz. Ide predovšetkým o tzv. južné ovocie, bez ktorého si náš dnešný človek už sotva vie predstaviť každodenný život. Kým sa však jednotlivé druhy dostanú na stôl spotrebiteľa, musia absolvovať zložitú cestu importu, prekročiť niekoľko hraníc či svetadielov.

Keď prídu na naše územie, stávajú sa predmetom pozornosti odborníkov, ktorí dbaju o to ,aby stratili čo najmenej zo svojej južanskej "krásy či hodnoty". Najprv sa ich na hraniciach ujmú odborníci z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho (ÚKSÚP-u) a potom vnútri štátu zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie (SPPI). Im sme dali v našom rozhovore slovo, aby povedali, ako je to s kvalitou plodov, ich neškodnosťou a ďalšími parametrami, ktoré sú potrebné na to,aby ľuďom nielen chutili, ale zároveň obohatili ich zdravie.

O tom sme hovorili s pracovníkom Správy ochrany rastlín ÚKSUP-u Ing. Mariánom Radosom (v prvej časti rozhovoru) a v druhej so šéfinšpektorom úseku ovocia a zeleniny SPPI v Košiciach Ing. Františkom Hrubovčákom.

Ktoré hranice má ÚKSÚP na starosti?

Zabezpečujeme Čiernu nad Tisou, ale odtiaľ nejde južné ovocie, Vyšné Nemecké. Jedine odkiaľ však prichádza južné ovocie, to sú dve hranice, a to cez Milhosť v okrese Košice-okolie a niekedy aj z Poľska, keď sa vykladá v prístavoch. Ide o Vyšný Komárnik, obyčajne v tomto prípade sú to banány.

Čo v takýchto prípadoch sledujete?

V podstate máme dve činnosti. Prvou je sledovanie karanténnych škodcov a potom je to kvalita ovocia. My však robíme tzv. vizuálnu kvalitu. Napríklad pokiaľ ide o citrusové plody musia byť celé zdravé, neplesnivé, čisté, bez poranenia a chýb, ktoré by znížili ich spotrebiteľskú hodnotu. Zatriedenie do kategórií je však v kompetencii dovozcu. Sledujeme predovšetkým to, aby sa cez hranice nepreniesli choroby, a to hlavne karanténne a škodcovia.

Stretli ste sa v poslednom čase s podobným prípadom?

Za posledné obdobie sa pamätám iba na vrtulu ovocnú a tá sa sem priniesla s banánmi. Pôvodca bol z Latinskej Ameriky a tri vagóny išli vtedy do košickej spaľovne na likvidáciu. Dodávka neprekročila hranice s naším regiónom, ale prišla z Bratislavy. Treba povedať, že banány k nám neprichádzajú v takom stave, ako sa predávajú, čo si myslia mnohí ľudia. Ovocie prichádza úplne zelené, potom ide do tzv. banánarní, kde dozrieva. Na východnom Slovensku je ich niekoľko, od najmodernejších, kde sa využíva počítačová technika, až po jednoduché zariadenia. Banány sa prevážajú v kartónoch zabalené v igelitovom vrecku, nesmú sa pritom podchladiť a zapariť.

Okrem toho sa však niekedy dajú u nás kúpiť niekedy aj iné, kvalitatívne odlišné druhy tohto ovocia.

Sú to žlté banány, ktoré sa do našej republiky privážajú zriedkavo a sú to už prirodzene dozreté plody, ktoré dozrievajú na strome. Ich chuť je úplne odlišná od tých, čo sa vozia ako zelené.

Na základe toho sa dá povedať, že podobné druhy idú väčšinou do vyspelých krajín a ten druhý či druhoradý tovar k nám. Obsahujú jednotlivé zložky južného ovocia naozaj dostatok vitamínov, živín či ostatných potrebných súčastí pre ľudský organizmus?

Pokiaľ ide o živiny či minerály nie sú v tom žiadne rozdiely, ale dá sa povedať že odlišný je vzhľad a vyfarbenie plodov, ktoré vyzerajú efektívnejšie na pohľad.

Platí to aj o ostatných južných plodoch, napríklad o citrusových, ako sú pomaranče, mandarínky alebo citróny?

Áno, možno to povedať takisto. Je tu však jedna dôležitá vec čo si naši ľudia nevšímajú a neuvedomujú. Všetko južné ovocie je chemicky ošetrené. Je to preto, aby pri ňom nevznikali skládkové choroby. Sú jednotlivci, čo to podceňujú a jednotlivé druhy plodov pred zjedením neumyjú, čo nie je správne.

PLODY MODERNÉHO ČLOVEKA

Má na starosti poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia aj južné ovocie?

Sme odborníci na ovocie a zeleninu a staráme sa aj o kvalitu južného ovocia. Kontrolujeme ju od skladov prakticky až po príjemcu čiže zákazníka. Sledujeme okrem iného limity povolené kódexom, čo sú dusičnany, ťažké kovy a iné. Pri citrusovom ovocí sa nerobia takéto testy, ale robia sa testy na šťavnatosť, či je dostatočná. Ďalej sa robia reziduá postrekových látok.

Je južné ovocie, ktoré sa k nám dováža dostatočne zdravotne neškodné, alebo nie?

Je neškodné.

Môže sa však stať aj nejaká výnimka. Ako sa to dozviete?

Dozvieme sa to odberom vzoriek. Tam sa to začína. Odoberajú sa priamo v skladoch, kde sa robí kontrola. Na východnom Slovensku je ich okolo osemdesiat.

V podstate musí ísť všetkým, ktorí sa zaoberajú južným ovocím o to, aby naši ľudia dostali najvyššiu kvalitu tovaru, aj keď vieme, že najlepšie ide do iných častí sveta či Európy.

Teraz takým obrazom boli vlastne mandarínky, pomaranče, citróny. Máme potravinový kódex, ktorý platí od prvého októbra a tam patrí aj južné ovocie, ktoré túto sezónu nebolo vzhľadovo ešte veľmi kvalitné. Tvrdí sa, že to spôsobilo počasie.

Pomohol kódex k zlepšeniu kvality?

Myslím si, že pomohol, aj keď sa o niektorých veciach ťažko diskutuje. Niektorí obchodníci išli podľa predchádzajúcich noriem, aj keď staré normy boli podľa mňa prísnejšie, čo sa týka citrusového ovocia. Teraz je to skôr kódex na vzhľad.

Napriek tomu sa pýtame, dostávajú naši zákazníci kvalitné južné ovocie?

Áno, dostávajú kvalitu.

Mali ste v poslednom čase nejaké problémy s kvalitou?

Problémy neboli väčšieho rázu. Potravinový kódex hovorí, že každý malospotrebiteľsky balený tovar musí byť označený v štátnom jazyku. Napríklad na kiwi chýbalo slovenské preznačenie, niekedy aj pri kilogramovom balení pomarančov. Je to norma, zákon, ktorý sa musí dodržiavať.

Zaznamenali ste v poslednom čase aj nejaké reklamácie na tovar?

To nie sú reklamácie, ale skôr sťažnosti, ktoré sú niekedy opodstatnené, niekedy nie. Niekedy za mesiac nemáme ani jednu sťažnosť od zákazníkov, inokedy je to jedna, či dve. Nie je toho veľa. Minulý rok bola jedna kuriózna sťažnosť, keď si jedna pani kúpila pomaranče a iba v jednom plode boli červíky. Stalo sa to v Košiciach a hneď sme tento prípad začali riešiť. Boli sme v prevádzke, ale v ostatných kusoch sme nič nenašli.

Naznačili sme už, že naši ľudia dostávajú v podstate zdraviu neškodné plody južného ovocia. Ako je to napríklad s dusičnanmi?

Rozbor dusičnanov sa pri tomto ovocí nerobí. V kódexe to nie je. Prečo je to tak, je dosť zložité vysvetliť. Jednoduchšie povedané, aby ich obsah neprekročil normy, na to dbajú už ich pestovatelia, ktorí sú odborníkmi tohto procesu. Niekedy však,a to zriedkavo, zvykne byť problém v rezíduách postrekových látok. Trebárs citrusy sa striekajú proti chorobám, proti škodcom. Preto treba osobitnú pozornosť venovať ich úmývaniu i správnemu uskladneniu v domácnostiach.

(tabuľku uverejňujeme v novinách)

Autor: jk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.