(koho vinou vlastne?) taká, aká je. Občan však má právo za tie peniaze očakávať napríklad aj to, že napríklad doporučená zásielka sa neporušená dostane od odosielateľa k adresátovi. Napriek tomu sa však stále stretávame s problémom, kvôli ktorému mnohým ľuďom kypí žlč už takmer pravidelne viacero rokov.

Problém, o ktorom hovorím, sa týka doporučených zásielok. Pomerne často sa stáva, že tie sa síce k adresátovi dostanú, ale už bez obsahu, ktorý do nich odosielateľ vložil a kvôli ktorému zásielku pre istotu poslal doporučene. Stáva sa to hlavne v prípade balíčkov alebo listov, v ktorých odosielateľ adresátovi posiela objednaný tovar, prípadne mu požičiava nejakú vec - hudobný nosič, knihu, časopis. Znamená to teda, že cestou od odosielateľovi k adresátovi niekto zásielku neoprávnene otvoril a obsah si privlastnil.

Podobné je to pri obyčajných zásielkach a zásielkach z cudziny. Posledne menované sú v niektorých prípadoch oprávnení otvárať colníci, častokrát ich však otvárajú iné osoby, väčšinou v prípade, keď majú pocit, že zásielka môže obsahovať peniaze alebo iné zaujímavé veci.

Ide o porušovanie poštového tajomstva a neoprávnené privlastnenie si cudzej veci. Na túto tému sme sa preto porozprávali s Ing. Petrom Kosťovom z Odboru riadenia listovej, balíkovej pošty a logistiky Slovenskej pošty š.p. v Banskej Bystrici.

"Je bohužiaľ pravda, že k niečomu takému ešte stále dochádza. V tejto súvislosti však hneď na úvod treba uviesť, že porušovanie listového tajomstva je riešené v ústave SR v článku 22 a jeho porušenie nesie trestnoprávnu zodpovednosť paragrafu 239 Trestného zákona. Napriek tomu tento stav pretrváva predovšetkým pri katgóriách doporučených zásielok, balíkov na dobierku, ale dokonca aj pri uvedených obyčajných listových zásielkach. Jeho príčiny možno v prvom rade hľadať vo vplyve ľudského faktora. Mzdy v našom rezorte sú pod úrovňou priemerných miezd v národnom hospodárstve. To má za následok často pomerne nízku úroveň morálneho kreditu prijímaných zamestnancov. Preto sa SP š.p. snaží úroveň zvyšovať aj formou výberových konaní a vstupných školení.

Ďalšou príčinou je zlá voľba poštového produktu zákazníkom. Pri bežných doporučených zásielkach je náhradová povinnosť v prípade straty alebo úplného vykradnutia len vo výške 100 Sk. Na zaslanie cennejších vecí slúžia cenné listy a balíky s udanou cenou, pričom v oboch prípadoch je možné obsah poistiť a v prípade straty v preukázateľných prípadoch pošta vyplatí trhovú hodnotu obsahu až do výšky udanej ceny."

V takomto prípade však zákazník platí často o dosť viac, čo si napríklad dôchodca, alebo niekto, kto má veľa pošty, vždy dovoliť nemôže. "Otvárač" teda možno ani veľmi neriskuje. Existujú opatrenia, ktorými takéto konanie býva postihované?

"Každé neoprávnené otvorenie zásielky je porušením poštového, resp. listového tajomstva. Okrem už zmienenej trestnoprávnej zodpovednosti vyvstáva aj pracovno-právna zodpovednosť. Vo väčšine prípadov sa to rieši rozviazaním pracovného pomeru."

Má pošta často hlásené takéto prípady?

"Uviesť ich presný počet nie je ľahké, ale vzhľadom na celkové množstvo prepravovaných zásielok ešte stále možno hovoriť o veľmi nízkych číslach."

Čo vôbec má, alebo môže zákazník, tak odosielateľ, ako adresát, ktorému sa niečo také stalo, urobiť?

"V prvom rade, ako som už uviedol, zvoliť správny druh zásielky, hlavne z pohľadu výšky zodpovednosti pošty. My totiž nemôžeme kontrolovať celú jej cestu, to je nerealizovateľné. Kvôli tomu treba zvoliť zásielku, ktorej podanie možno dokázať, a presne určiť jej hodnotu."

Akými možnosťami pošta pri riešení takýchto problémov disponuje?

"Sú tu preventívne i represívne opatrenia. Prevencia spočíva v predchádzaní problému prostredníctvom dostatočných technologických prostriedkov. Represívna činnosť zahŕňa dôsledné prešetrenie vzniknutých nedostatkov. Postupne je sledovaný celý pohyb zásielky ako aj ľudí, ktorí s ňou manipulovali. Zistené priestupky voči pracovným postupom sú riešené."

Aké je percento úspešnosti pri riešení týchto prípadov?

"Je to rôzne v závislosti od druhu zásielok. Od minimálneho pri obyčajných listoch cez nižšie u doporučených až po veľmi vysoké u cenných listov a cenných balíkov. Pokiaľ ide o zásielky do cudziny, tu je doslova naivné posielať cenné veci, ale napríklad aj peniaze v obyčajných listoch. Poštový poriadok to posledné ani nedovoľuje. To však neznamená, že pošta nemá záujem starať sa o bezpečnosť všetkých zásielok. Je to jej povinnosť. Bohužiaľ jej finančné a technologické možnosti to v súčasnosti dovoľujú len u zásielok s vyššou mierou zodpovednosti."