vedia vycvičiť na maďarskom ľade aj oveľa mladších
Štefan KÚŠIK
Košice Každý športovec, ktorý odchádza do cudziny, sa nazdáva, že nájde zem zasľúbenú. Vybuduje si v hlave peknú predstavu, ktorá sa však môže zavše zmeniť na princíp domina. Všetko padá a niet sily, ktorá by komplikácie zastavila. Športom hýbu peniaze a aj zdanlivá počiatočná bezproblémovosť v zahraničí sa neskôr vie obrátiť na moru, ktorá nedáva spávať. Tak to už proste v živote chodí. Aj hokejista Vladimír Svitek (na fotografii), známa persóna ešte z pôsobenia hlavne v košickom drese, okúsil na vlastnej koži príznaky neistoty. Bolo to prednedávnom a hoci momentálne už je všetko podľa jeho slov v poriadku, na začiatku nášho rozhovoru sme sa vrátili ku kontroverznému obdobiu vo Ferencvárosi Budapešť.
Čo je na tom pravdy, že klubu hrozil krach, jeho rozpadnutie?
Také vážne to až nebolo, ale vyskytli sa náznaky bezvládia, nebol dostatočný prísun peňazí. Potom sa to však zmenilo k lepšiemu, udiali sa kádrové rošády a to by mal byť signál k lepším časom.
V čom spočívali problémy?
Všetky športy v klube pocítili nedostatok peňazí, ľudia nedostali výplaty počas obdobia asi troch mesiacov. Neprejavilo sa to síce v absencii zápasov, ale nebola istota, čo bude ďalej.
Vraj zložité obdobie bolo pohnútkou aj na obmenu kádra?
Nuž, boli sme tam pôvodne dvaja Slováci okrem mňa ešte obranca Daniel Sedlák, tiež bývalý hráč Košíc. Dano však pred časom odišiel preč, počul som, že zakotvil vo Švajčiarsku. Nahradil ho Marcel Šimák zo Zvolena. Okrem slovenských legionárov na súpiske je aj Rus Oreškin.
Vy máte bohaté skúsenosti z maďarského hokeja. Aké farby ste vystriedali?
Prvý rok môjho pôsobenia v tejto krajine som bol vo Ferencvárosi, v ďalšej sezóne som hral za Dunaújváros a potom som sa vrátil znovu do Ferencvárosu.
Ako si počína tím, v ktorom účinkujete?
Sme tretí, ešte zostáva odohrať pár zápasov v dlhodobej časti, ale naše postavenie už nemôže nikto ohroziť. Favoriti na zisk titulu sú však jasní Dunaferr a Székesfehérvár. Tieto celky si to rozdajú v boji o titul, nás bude čakať séria duelov o bronzovú priečku. Zatiaľ nie je jasné, kto by mal byť naším rivalom, buď si zmeriame sily s tímom UTE Budapešť alebo s Györom. Inak, predvlani bol náš celok tretí, vlani druhý.
Vyzerá to na mierny ústup z pozícií...
Nie je také mužstvo čo do kvality, aj peňazí funkcionári nevrazili do hokeja toľko, koľko predtým. Dosť veľa hráčov odišlo.
Ako si počínate na poste útočníka v FTC?
Nie je to nič oslnivé, ale snažím sa udržať si svoj štandard. V kanadskom bodovaní som v našom tíme azda na druhej-tretej pozícii, ale neviem, ako som na tom celkove v súťaži. Zaznamenal som pätnásť gólov a mám desať asistencií. Nehrali sme však veľa zápasov, lebo sme mali aj povinnosti v Interlige. Tam sme veľkú dieru do sveta neurobili, skončili sme na chvoste pelotónu. Inak, v prvej útočnej formácii hrám spolu s Oreškinom a pri sebe máme mladého domáceho chlapčiska.
Ruský legionár je zaujímavým zjavom na maďarskej hokejovej scéne. Pohybuje sa na nej desať rokov a údajne požiadal o maďarské občianstvo.
Nuž, zrejme sa mu tam páči.
Budete tiež uvažovať o predĺžení kariéry vo Ferencvárosi?
To ešte neviem, všetko sa bude odvíjať predovšetkým od toho, ako sa vykryštalizuje situácia vo Fradi. Teraz sa hovorí o stabilných pomeroch, ale človek nikdy nevie, ako sa zachovajú sponzori o mesiac, pol roka.
Istou kuriozitou je , že FTC hrá na štadióne, ktorý nie je zastrešený. Zvykli ste si už na túto zvláštnosť?
Našťastie táto zima nebola taká, že by nám zafúkalo ľadovú plochu, no zase som zažil iné vrtochy počasia, keď na nás padali kvapky dažďa. Aj v tejto oblasti sa vraj má začať blýskať na lepšie časy, keď zimák zakryjú a okrem toho je v pláne vybudovať štyri kryté zimné štadióny v Budapešti.
Ako prišelec máte iste objektívnejší pohľad na dianie v tunajšom hokeji. Ide úroveň tohto športu v Maďarsku dopredu alebo účastníci prešľapujú na mieste?
Určite je badateľný prínos kvality, keď to porovnám s tým, čo som zažil počas mojej premiéry. Určite vidno herné zlepšenie. Je to aj účasťou tímov v Interlige, získanými medzinárodnými skúsenosťami či zástojom legionárov. Tí priniesli oživenie, iný pohľad na veci, obohatili úroveň súťaže, ovplyvnili svojich maďarských spoluhráčov. Nazdávam sa, že slovenskí hráči, ktorých je tu niekoľko, robia dobré služby svojim klubom.
Súhlasíte s názorom, že keby Dunaferr či Székesfehérvár pôsobili v extralige, narobili by našim celkom problémy?
Určite by dokázali slovenské mužstvá značne potrápiť. Veď napríklad Dunaújváros hral pred sezónou prípravný zápas v Košiciach, s ktorými remizoval.
Ferencváros sa ale nepribližuje k špičkovej vedúcej dvojici, kto alebo čo zatiahlo brzdu výkonnosti?
Príčin je viac. Napríklad aj to, že nemáme vlastný zimák, ten patrí inému klubu. Musíme sa vo všetkom prispôsobovať, preto absolvujeme málo tréningových jednotiek. Tie chýbajú hlavne chlapcom, ktorí ešte nemajú veľa toho za sebou.
Zrejme aj preto vy ako kmeť dokážete udávať tón v tíme, viete tromfnúť mladších spoluhráčov.
Nuž, ja budem mať 39 rokov a Oreškin dovŕši tento vek ešte o pár mesiacov skôr...
Takže to skúsite dotiahnuť v FTC do štyridsiatky?
Nebolo by to zlé ,ale nerád hovorím o tom, čo bude.
Nechceli ste si zbaliť veci a poobzerať sa po inej krajine?
Ani nie, chcem byť čo najbližšie ku Košiciam, k rodine, takto mám možnosť dostať sa domov častejšie, v poslednom čase aj raz do týždňa. To mi vyhovuje.
Všetko v maďarskom hokeji ovplyvnil progres?
To zasa nie! Napríklad rozhodcovia sú slabunkí, to sa nedá porovnať s výkonmi arbitrov u nás. Aj divákov nechodí na zápasy príliš veľa, pár stoviek, maximálne päťsto. Výnimkou sú len naozaj spomínané dva špičkové tímy. O tie je väčší záujem medzi fanúšikmi, ani v tomto ukazovateli sa s nimi nemôžeme ani zďaleka porovnávať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.