mimovládnych organizácií (MVO) ho víta, úradníci ho zasa považujú za nekvalitný. Rovnako kontroverzné reakcie vyvolalo aj všeobecne záväzné nariadenie (VZN) mesta Prešov o utajovaných skutočnostiach.

V Banskej Bystrici sa nedávno konala celoslovenská konferencia o uplatňovaní infozákona, na ktorej sa stretli predstavitelia verejnej správy a mimovládnych organizácií. Pretriasal sa zákon i prešovské VZN. Metropolu Šariša zastupoval odborný pracovník mestského úradu pre styk s verejnosťou Mario Papp a dvaja zástupcovia mimovládneho Prešovského občianskeho fóra (POF) Luděk Mlčoch a René Polačok. Opäť sa potvrdilo, že prístup a postoj úradníkov a zástupcov MVO k infozákonu je rozdielny. "Šiel som tam s konkrétnymi otázkami a dúfal som, že na ne dostanem odpoveď. Poslanec Ján Langoš sa konferencie nezúčastnil, rovnako tak i tvorcovia zákona. Musím povedať, že fundovanú odpoveď som nedostal," povedal nám Mario Papp a konkretizoval svoje otázky: "Napríklad, došlo nám už odvolanie proti rozhodnutiu týkajúceho sa čiastočnému sprístupneniu informácie. Z paragrafu 19 tohto zákona nie je jasné, kto je odvolávacím orgánom, respektíve odvolávací orgán neexistuje. Takže som si chcel dať vysvetliť, ako teraz máme postupovať. Sú to však aj iné otázky, možno nie také prioritné ako táto."

Podľa slov Maria Pappa je zákon o slobodnom prístupe potrebný a je prínosom. Jeho terajšiu podobu však považuje za nevyhovujúcu a prikláňa sa k názoru, že je potrebné pripraviť jeho urýchlenú novelizáciu.

Opýtali sme sa ho, ako hodnotí kritizované prešovské všeobecne záväzné nariadenie o skutočnostiach tvoriacich predmet služobného tajomstva. "Ťažko mi je hodnotiť. VZN schválili poslanci mestského zastupiteľstva a participoval na ňom tím odborníkov z mestského úradu. Možno sú tam nešťastne formulované niektoré body, ale v zásade svoj účel splní. Nie v zmysle niečo zatajovať, ale chrániť osobné údaje, respektíve veci, ktoré majú ostať tajomstvom," skonštatoval M. Papp a dodal, že na konferencii sa zo strany samospráv stretol s priateľským poklepkávaním po pleci. "Jedna právnička to dokonca charakterizovala slovami, že 2800 samospráv nám drží palce."

Predpoklad, že vstupom infozákona do praxe sa začne nával žiadostí, sa podľa Pappových slov nenaplnil. "Zástupcovia tretieho sektora na konferencii vysoko ohodnotili prijatie tohto zákona. Infozákon je, podľa názoru mimovládnych organizácií predovšetkým o zmene myslenia nie len úradníkov, ale aj občanov," povedal nám Luděk Mlčoch z POF a pokračoval: "Zákon o prístupe k informáciám je jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré boli schválené po roku 1989. Zamestnanci verejnej správy hovorili na konferencii o problémoch, ktoré im tento zákon spôsobuje. Pri neformálnych rozhovoroch však vyšlo najavo, že hodnotenie jeho nedostatkov sa rôzni, a že najväčším problémom je, že zákon poskytuje verejnosti prístup k informáciám, ktoré boli doteraz neprístupné. Vznikajú napríklad osobné konflikty medzi úradníkmi na mestských úradoch, ktorí sú povinní poskytovať informácie a niektorými poslancami, ktorí by určité informácie radi utajili".

René Polačok ho doplnil, že zástupcovia verejnej správy na konferencii hľadali skôr spôsob, ako tento zákon neuplatňovať. "Mimovládne organizácie kritizovali, že zástupcovia štátnej správy a samosprávy nevyužili polročný predstih od prijatia tohto zákona, mnohé úrady sa infozákonom začali zaoberať až 1. 1. 2001, keď vstúpil do platnosti," konštatoval R. Polačok a dodal, že v Banskej Bystrici sa veľa diskutovalo o prešovskom VZN, no "nakoniec z diskusie vyplynulo, že okrem zástupcu prešovského mestského úradu a dvoch zástupcov POF toto nariadenie nikto nečítal".

Luděk Mlčoch tvrdí, že prešovské VZN o služobnom tajomstve obsahuje mnoho záležitostí, ku ktorým musia mať občania v demokratickej krajine prístup. "Verejná správa musí vykonávať všetky svoje funkcie, ku ktorým patrí aj informovať. Mestská rada musí zasadať a rozhodovať, čo však nie je o nič dôležitejšie ako to, že musí o dôvodoch svojich rokovaní poskytnúť komplexné informácie. Podľa tohto nariadenia nemajú občania prístup k výsledkom hlasovania mestskej rady, k zápisniciam o zasadnutí komisií mestského zastupiteľstva, k majetkovým záležitostiam, k informáciám o kontrolách, k evidencii žiadostí a petícií a tak ďalej. Prešovská samospráva robí pre občanov servis, ktorí si platia zo svojich daní. Úradníci nemôžu za občana rozhodovať, čo je a čo nie je dôležitá informácia. Na zabezpečenie ochrany osobných údajov či obchodného tajomstva nie je nutné takéto široké VZN. Infozákon sa obmedzeniam pri poskytovaní týchto informácií venuje v niekoľkých paragrafoch," uviedol L. Mlčoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.