la Hollywood, takže museli odkloniť leteckú dopravu. Hoci nie hlavná úloha, zato najväčší magnet Karel Gott stvárnil dvojúlohu Diabla a Pánaboha. Na večierok, ktorý sa zmenil na ľudovú zábavu, prišiel v sprievode bývalej zdravotnej sestry, dvadsaťštyriročnej Ivany Macháčkovej a vydržal skoro až do konca.

Pán Gott, ako ste sa, preboha, dostali k tejto role?

- Videl som prvý diel a zapáčil sa mi natoľko, že som sa režisérovi Troškovi ihneď ponúkol. Po čase mi zavolal. S ponukou.

Dobre, ale prečo, panebože!

- Priznávam, rád sa hrám. Už odmalička som chcel byť hercom. Kým chalani chodili v športových gatiach a nosili rozhalenky, ja som mal rád dvojradové šaty a perfektné kravaty, ktoré s nimi ladili. A už z lavice som sa ksichtil na učiteľku, že som nad vecou, všetko je mi jasné, že som, jednoducho, niekde inde. Som kinofil, daktoré filmy vidím aj päťkrát. Túžil som hrať vo filme, naštudovať postavu, typ človeka, ktorý čosi charakterizuje a v skratke vytvorí kus ľudského príbehu. To mi v živote trocha uniklo.

Božemôj, stále nechápem!

- Nuž, spievať som začal, aby si ma všimli, lebo som vždy chcel byť hercom. Vedel som však, že nemôžem búšiť na vráta Barrandova. Takže som prekleňovacích 40 rokov čakal na tento okamih.

Himlhergot, ale veď vy ste si vo filme už zahrali!

- Ale vždy išlo o civilku, hral som samého seba. Už som nechcel úlohu speváka ako hoci roku 1964 v "Kdyby tisíc klarinetů" alebo v roku 1973 pri snímke "Hvězda padá vzhůru". Chcel som stvárniť úlohu úplne odlišnú od imidžu.

A?

- Vďakabohu, nikto nikdy Lucifera ani Boha nevidel, nieto konfrontácie, takže dobre.

Čiže, zaplaťpánboh, spokojný?

- Hoci mám vedľajšiu dvojrolu, myslím si, že film musí osloviť všetky generácie.

Ako prebiehalo nakrúcanie?

- Až také dramatické, že pocítim vzrušenie, som nečakal. Ďakujem všetkým, že sa na mňa ako profesionáli nedívali zvrchu, lež ma podporili a nabili sebadôverou. Navyše, na Tachovsku, kde sme strávili 10 dní zavretí v zbúranom kostole zmenenom na peklo, čakávalo takých 3500 uzimených ľudí, len aby nás uzreli. Prichádzali celé autobusy až z Nemecka. Tak som im potom za odmenu zaspieval, tuším, "Kávu si osladím".

Aj vo filme božsky spievate.

- Pôvodne som nemal. Nešlo inak. Náhoda chcela, že po 26 rokoch od "Starcov na chmeli", kedy mi napísal peknú melodickú pesničku otec Malásek, ma prekvapil autor scénickej hudby k Troškovmu dielu syn Petr Malásek.

Prečo prekvapil?

- Lebo sa to dnes nenosí. U publika áno, ale v médiách som persona non grata, prežívajúci mastodont, takže sa tam tento druh nestretáva s ohlasom.

Bóže...! Ďalšie role?

- Teraz ma láka stvárniť darebáka. Túžim po dramatickej úlohe v nejakom thrilleri. Alebo v komédii. Kladné roly zásadne odmietam.

Prináša vám úspech pocit slobody?

- Podľa mňa áno. Skutočne platí, že dosiahnutím určitého peňažného štandardu získate väčšiu osobnú slobodu. Sloboda je však asi skôr záležitosť vrodená. Ktosi vie byť slobodný podstatou, inému nepomôžu ani životné podmienky.

Viete ju využiť?

- Ako nie je pravda, že čím je človek starší, stáva sa múdrejší, neplatí ani, že kto dosiahol v hocičom - nielen v hudbe alebo umení - isté výsledky, vytvára tak väčší priestor k osobnej slobode. Vždy, keď čosi dosiahnete, musíte niečo obetovať.

Obetovali ste?

- Obetovať sa, obetovať sa! Robil som všetko dobrovoľne a rád. Pokiaľ robí človek prácu s nasadením ako ja, muselo ísť, pochopiteľne, bokom pomyslenie na rodinný život. Prirodzene, hlavne v posledných rokoch, keď je človek starší a obzerá sa späť, premýšľa, či to predsa len nebola strata.

Zodpovednosť?

- Pri tomto nasadení? Manželstvo nie je iba psina a sex. Načo nadviazať trvalý vzťah s partnerkou, ktorá by bola zväčša sama doma a čakala, kým sa nevrátim unavený z turné a budem zase rozmýšľať, ako si odpočinúť pre ďalším koncertom?

Nikdy nijaká osudová žena?

- Mojím životom prechádzali dámy, o ktorých ste sa mohli dočítať v bulvárnej a inej tlači. Nie všetko napísané je pravda. Neuvediem konkrétne mená, ale, pochopiteľne, stretol som ženy, ktoré pre mňa znamenali viac než tie druhé. Osudové. Keby som mohol a chcel žiť inak, viem aspoň o jednej, s ktorou by som si mohol predstaviť trvalý vzťah. Pri mojom povovolaní však nejde o otázku voľby, ale nutnosti. Umelec v mojej situácii je neschopný vytvoriť hodnotný vzťah, aký žena očakáva.

A staroba?

- Po šesťdesiatke uvažujete, čo ďalej. Čo ma čaká o desať rokov? Ako budem žiť? Budem mať ošetrovateľku? Alebo ostanem sám? Ľakajú ma smutné konce známych osobností. Žiadaných krásavíc a šarmantých mužov. Oldřich Nový ostal sám a v posledných rokoch už nikoho neprijímal, aby nesklamal predstavy. Každý premýšľa o večnosti. Isto, lepšie by bolo s partnerkou, ktorá by s ním zdieľala život, ale momentálne by to bolo sebecké. Alebo som sebec?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.