človek, ktorý pravidelne trikrát do týždňa prežije dialýzu, takže veľmi trpím, ale nereptám. Možno aj preto ma majú na dialýze vo Svidníku radi," skonštatoval Ivan Mlynárik, ktorému v utorok v Podduklianskom osvetovom stredisku vo Svidníku otvorili autorskú výstavu. Má názov 33. "Je to o tom, že keď chcem vyjsť na svoj ostrov - teda na záhradu, ktorú mám na bardejovskej Kalvárii, tak zvyčajne túto cestu absolvujem za dvadsať krokov, ale po dialýze je to ťažšie, takže musím urobiť krokov 33. Tou tridsaťtrojkou tiež chcem povedať, že v súčasnosti v mojom živote všetko delím na časti. 33-krát môžem zabrať lopatou, môžem urobiť iba 33 ťahov farbičkami, 33 minúť sa môžem venovať svojej rodine. Skrátka môj život, ktorý je trinásť rokov závislý do dialýzy je delený na etapy. Som ale rád, že vôbec žijem a som vďačný za to svidníckej dialýze."

Primárka svidníckej dialýzy Ala Fülöpová bola iniciátorkou myšlienky zorganizovať pacientovi Ivanovi Mlynárikovi výstavu. Ako sám autor hovorí, stále ho naháňala, aby rýchlo maľoval, pracoval, aby výstava mohla byť čím skôr. Svidnícka dialýza zobrala na seba všetky náležitosti týkajúce sa organizácie samotnej výstavy. Zabezpečili priestory, vytlačili pozvánky a zohnali sponzorov. Nakoniec však osud chcel tak, že doktorka Fülöpová sa na otvorení nemohla zúčastniť. Jej akútny zdravotný stav si vyžiadal operáciu. Napriek tomu na otvorenie výstavy Bardejovčana Ivana Mlynárika v Podduklianskom osvetovom stredisku vo Svidníku, okrem službukonajúceho personálu svidníckej dialýzy prišli všetci. Samotnému autorovi toto vlialo takú chuť a miazgu do žíl, že skonštatoval, že o dva roky sa v poradí na jeho druhej výstavy zídu opäť.

Primárku svidníckej dialýzy na otvorení výstavy nahradila jej kolegyňa Andrea Vilnerová. Skonštatovala, že 59-ročný Ivan Mlynárik je zaujímavý človek, bývalý profesionálny reštaurátor kamennej plastiky, muž ktorého alfou i omegou je umenie. Dodávame, že Ivan Mlynárik sa vyučil na umeleckého kamenosochára v Prahe, podieľal sa na reštaurovaní Slovenského národného divadla, Trenčianskeho hradu i Zvolenského zámku. Natrvalo však zakotvil v Bardejove ako vedúci štátneho reštaurátorského ateliéru. Pod jeho rukami sa obnovovali kamenné plastiky mestskej radnici i chrámu sv. Egídia. Bol jedným z tých, ktorého ocenenili pri udelení medaily za záchranu pamiatok, ktoré mestu Bardejov udelilo UNESCO. Jeho výstave vo Svidníku dominujú pastely.