"europríznačnú" bytosť. Nielenže typologicky stelesňuje klasického bruselského úradníka, ale jeho prejavy symbolizujú tú celú rozpornosť, s ktorou európske štruktúry - od špičiek až po obyvateľstvo - vnímajú proces rozširovania na východ. U Verheugena vystupujú zvlášť vypuklo, keďže je komisárom EK pre ROZŠIROVANIE.
Človek, ktorý včera stoloval s Trebuľom i Schusterom, zajtra pokračuje s Dzurindom a končí v piatok so "zvyškom sveta", sa nedá brať úplne vážne. Preslávil sa mimoriadne kontraverznými výstupmi aj prístupmi, ktoré značne devalvujú hodnotu jeho slov i osobnú dôveryhodnosť. Veľké nadšenie vzbudil na Slovensku výrokom z apríla 2000, keď púhy mesiac po otvorení prvých negociačných kapitol medzi SR a EU vyhlásil za svoju OSOBNÚ "prioritu, aby 4 visegrádske krajiny vstúpili do EU spoločne v prvej vlne". Pobúrenie, naopak, vyvolal vzápätí Verheugenov rozhovor pre Süddeutsche Zeitung, v ktorom si trúfol navrhnúť, aby nemeckí občania mali možnosť vyjadriť sa k rozširovaniu Únie v referende. I keď týmto iba poodhalil najtajnejšie myšlienky mnohých západných politikov, prejavená úprimnosť (či populizmus??) ho skoro stáli funkciu. Pravdu povediac, aj by si zaslúžil - ako komisár pre rozšírenie sa vyslovil fakticky proti rozšíreniu. Navyše, nesmie sa zabúdať, že títo komisári sa síce tvária veľmi dôležito, skutočné rozhodovanie v EU je ale stále v rukách politikov jednotlivých štátov. Tí vidia veľmi neradi, keď im úradníci z Bruselu "lezú do kapusty". Najmä s kontraverznými výrokmi, ako bol aj ten posledný, keď na akomsi zjazde bavorských sociálnych demokratov "silne varoval pred unáhlenosťou s predčasnými krokmi pri rozširovaní" a navrhol "výrazné spomalenie tempa". Komisár Verheugen je skrátka živou a najviditeľnejšou demonštráciou rozpoltenosti, s ktorou západná Európa vníma proces integrácie.
Témy, ktorými obložil Verheugen svoju misiu, majú byť najmä regionálny rozvoj, reforma verejnej správy a rómska problematika. Preto tie Košice, samozrejme. Všetky tieto okruhy sú pod stálym drobnohľadom EK, táto pozornosť však má výrazne propagačný charakter. Že by záujem EK bol skutočným stimulom pre efektívnejšiu prácu našich politikov, či dokonca niesol príznaky nátlaku, sa naozaj nedá povedať. Dôkazom je "napredovanie" politických dohôd práve o reforme verejnej správy, kde si vedenie koalície robí dobrý deň nielen z Európy, ale najmä z vlastných voličov; kto si už dnes spomenie na Hamžíka, ktorý sa v polovici januára zastrájal, že "kľúčové termíny koalícia už síce zmeškala, ale dátum 7.februára, ktorý avizoval Mikloš, je naozaj ten posledný na prijatie zákonov o územnom členení, samospráve vyšších územných celkov a voľbách do týchto celkov". Nuž, "ten naozaj posledný dátum" je dva týždne prešvihnutý a niet nielenže zákonov, ale ani základných politických dohôd, ako by mali vyzerať. Toho, že reforma bude, však majú - počnúc Dzurindom - stále plné ústa.
Odhliadnuc od hlavných tém, ťažisko pripadne na piatok, na ktorý je už naaranžovaný Verheugenov lobing za prijatie ústavy. Harmonogram stretnutí s predsedami jednotlivých poslaneckých klubov je už pripravený, pri pohľade na neuveriteľné kreácie opozície sa ale naozaj nedá predpokladať, že by bruselská "tlačenka" výrazne ovplyvnila konečný výsledok. Dzurinda a "zamini" však pracujú vskutku dôsledne - Verheugen už v utorok z Bruselu vyzval slovenských poslancov, "aby neodkladali prijatie novej ústavy". Je zaiste otázkou, či okatým spôsobom vyžiadané odkazy tohto typu nie sú väčšmi kontraproduktívne ako užitočné. Podporujú totiž zvrátené opozičné slogany o "kolenačkovej" politike.
A to vždy výrečný Verheugen ešte pridal aj dovetok o tom, že odklad alebo dokonca neschválenie ústavy by mali nepriaznivé dôsledky pre Slovensko. To sa už dá veru interpretovať aj ako vydieranie slobodného zákonodarného zboru. "Oneskorenie prístupových rokovaní", k čomu by podľa Verheugena viedlo meškanie ústavy a reformy verejnej správy, totiž Slovensku naozaj nehrozí - ono reálne existuje. Jediné, čo realizácia oboch priorít garantuje, je to, že manko sa neznásobí.
Práve správanie EK v poslednom čase pritom jasne zviditeľnilo neblahú skutočnosť, že Slovensku sa nepodarilo znižiť stratu, s ktorou štartovalo za visegrádskymi krajinami. Prečo napriklad EK neupozornila aj Slovensko podobne ako ČR, Maďarsko a Poľsko, aby sme v záujme rýchlejšieho napredovania stiahli niektoré svoje žiadosti o prechodné obdobia, resp. výnimky z európskej legislatívy? To teraz susedia robia a my iba prekvapením "zíráme". Ak teda ešte platí Verheugenova priorita, "aby krajiny V-4 vstúpili do únie spoločne"? O dosť temných prognózach svedčí aj návrh metodiky prerozdeľovacích mechanizmov z európskych fondov, ktorý EK zverejnila koncom januára, kde je Slovensko zaradené až do tretej skupiny najzaostalejších uchádzačov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
