príležitostným darčekom či kytičkou kvietkov. Radosť rozdáva i darcom krvi, sama ich nazýva darcami života, zvlášť prvodarcom. Zavše im prinesie nejakú pozornosť.
Pred týždňom prišla pani Miháliková na transfúzku s niekoľkými krásnymi medenými košíčkami, ktoré sama ručne uháčkovala z medeného drôtu. V každom z nich sa ukrývalo buď rovnako obháčkované vajíčko, alebo červené srdiečko. Dva takéto košíčky skončili v rukách zaľúbencov Denisy a Drahomíra, ktorí prišli darovať krv po prvýkrát v živote. Zaujímalo nás, čo pani Boženu vedie k výrobe nezvyčajných prezentov.
"Zať mal hemofíliu a jej nositeľom je aj moja vnučka. Keď mu raz vytrhli zub, musel dostať litre krvi, aby prežil. Napokon tragicky zahynul, keď mal iba dvadsaťosem rokov. Spadol zo stromu a kým ho doniesli do nemocnice, bolo neskoro, krv mu už zaliala mozog... Vtedy som si uvedomila význam darcovstva krvi, ktoré zachraňuje životy. Aj ja sama som raz potrebovala krv pri operácii, no kvôli zdravotným problémom som ju nikdy nemohla darovať. Preto aspoň takouto formou podporujem darcovstvo," vysvetľuje pani Miháliková.
Už sú to roky, čo nosí táto žena na transfúzku kvietky, no kytičky od nej dostali aj iní ľudia. Napríklad prezident Rudolf Schuster, keď bol vlani ťažko chorý. Kytica z obilnín mu mala dodať silu do života. Svoju kyticu dostal aj jeden z pilotov Bielych albatrosov, keď tragicky zahynul. Boli to lúčne zvonce a mali symbolicky zvoniť na jeho poslednej pozemskej púti.
"Z vnučky, ktorá mala iba päť rokov, keď jej zahynul otec, teda môj zať, je dnes už dospelá žena. Vzala si letca, preto k nim mám zvláštny vzťah. Vždy ma poteší, keď na transfúznom oddelení stretnem niekoho z Vojenskej leteckej akadémie, tak ako minulý týždeň. Boli to až štyria mládenci, všetko prvodarcovia," hovorí B. Miháliková, ktorá sa im rozhodla uháčkovať rovnaké košíčky, ako dostali zaľúbenci na Valentína.
Táto dobrá víla rada obdaruváva iných a aj keď sama veľa nemá, neprestáva rozdávať radosť. Snaží sa využiť predovšetkým prácu svojich rúk, no výroba medených košíkov je namáhava. Jej prsty sú preto tvrdé a zdobia ich pľuzgiere. Obháčkovanie vajíčka či výroba košíka trvajú celé hodiny. Pani Miháliková na to využíva medené drôtiky, ktoré si odkladala ako zbytky, keď s nimi v minulosti pracovala ako elektrotechnička a opravovala rôzne zariadenia. Dnes sa snaží obdarovať ľudí, ktorí robia podľa nej čosi naviac. A to robí aj ona sama.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.