Necelovi, Magdaléne Necelovej, Márii Necelovej, Valérii Turekovej a Ladislavovi Necelovi. Odvtedy o jej osude a využití rozhodujú oni," povedala nám na okraj budovy bývalého kina Mier, Milada Tomková, riaditeľka michalovského Mestského kultúrneho strediska. V minulosti reprezentačná budova jedného z dvoch michalovských kín, je zapísaná v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok a preto každý stavebný či iný zásah do nej, musí byť odsúhlasený orgánmi Štátnej pamiatkovej starostlivosti. Architektonický návrh budovy kina Mier vznikol v projekčnej kancelárii Oelschläger v Košiciach v roku 1927. Dlho bola jedinou kultúrnou ustanovizňou v Zemplíne. V medzivojnovom období kino nieslo názov Capitol. Michalovskí kultúrni nadšenci tu videli významné diela svetovej kinematografie. V budove kina boli spoločenské miestnosti s miestom na posedenie celých rodín. Dôstojné prostredie priam vyzývalo návštevníkov, aby návštevu kina spájali s rôznymi obchodnými rokovaniami a stretnutiami. V povojnovom období už pod názvom Mier, jeho vybavenie opäť bolo nadštandardné. V suteréne kina bola istý čas početne navštevovaná kaviareň. " Od novembra 1991, prakticky až do roku 1998, sa ťahal súdny spor medzi pôvodnými majiteľmi a mestom Michalovce. V polovici deväťdesiatych rokov technické vybavenie budovy prestávalo zodpovedať normám bezpečnej prevádzky. Objavili sa výhrady k elektrickej inštalácii a protipožiarnym predpisom zo strany štátnej inšpekcie. Odstránenie závad vyčíslili odborníci na takú sumu, ktorú mesto nebolo schopné zniesť a preto pristúpilo k zrušeniu prevádzky kina Mier," hovorí Milada Tomková. Ako náhradu dostali Michalovčania v rok 1997 kino Centrum v bývalej budove OV KSS, kde je dnes okrem polikliniky aj mestské kultúrne stredisko. Napriek tomu, že nemá alternatívu, prostredie bývalého kina nedokáže nahradiť. Na tom sa však podpisuje čas. Otázka, či ožije jeho filmové plátno, je teda aktuálna.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
