mimoriadne populárna osobnost slovenskej kultúrnej scény, Boris Filan. Vyuzili sme preto túto prílezitost na polozenie niekolkých otázok.
Musím sa priznat, ze sám neviem, cím vlastne ste. Mohli by ste mi povedat, ci sa cítite ako dramaturg, textár, cestovatel, rozprávac príbehov, ci niekto úplne iný?
Ja som basketbalový veterán!
Je to skutocne velmi originálna odpoved. Aj ked viem, ze váš vztah k basketbalu je velmi blízky, cítite, ze vám najviac prilieha práve táto rola?
Ked som povedal, ze sa povazujem za basketbalového veterána, bola to z mojej strany úplne autentická odpoved. Ja som si všetky moje základné zivotné hodnoty postavil ako basketbalista a aj väcšina mojich priatelov sú basketbalisti. Ked som na ceste zivota stretol misionárov, ktorí tvrdia, ze tajomstvo zivota je byt štastný aj s málom, spoznal som, ze to sa basketbalistovi neprieci.
Môzem vediet, ako sa teda cítite v iných zivotných rolách, v akých vás väcšinou poznajú ostatní ludia? Ako je to napríklad s úlohou dramaturga, ktorého ste vyštudovali?
V mojom zivote je to s tými zivotnými rolami trochu zlozitejšie. Vyštudoval som filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na filmovej katedre divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. Ak teda vyštudujete nieco s takým dlhým názvom, musíte jednoducho vediet všetko.
Myslíte si však, ze nejaká konkrétna profesia, z tej plejády, v ktorej sa pohybujete, vám padne predsa len najlepšie?
Všetci ludia, ktorí sa vo mne stretávajú, sú si úplne rovnocení. Je to tak, ako keby ste sa pýtali schodov, ktorý z nich je najdôlezitejší.
Verejnost vás pozná ako velmi náruzivého cestovatela. Vymenovat všetky krajiny, ktoré ste navštívili, by zabralo skutocne vela casu. Podla vašich cestopisov, ktoré som cítal, predpokladám, ze tieto krajiny dobre poznáte. Poznáte však tak dobre aj Slovensko?
Slovensko poznám velmi dobre. Precestoval som ho ako basketbalista, ako technik bigbaetových aparatúr, ako dramaturg Slovenskej televízie a aj teraz po nom cestujem velmi vela. Slovensko povazujem za môj dvor.
Keby ste sa presne v tomto momente mohli ešte raz vybrat do nejakej krajiny, ktorú ste uz navštívili, ktorá by to bola?
Pre piatimi dnami som sa vrátil zo Srí Lanky a okamzite by som sa tam vrátil, pretoze tam mám ešte rozostlanú postel a v chladnicke nedojedené jedlo…
Je aj taká krajina, poviem to tak nediplomaticky, ktorej by ste sa radšej vyhli velkým oblúkom?
Nie ze by som sa na niektoré miesta nerád vrátil, ale pár takých miest je v Bulharsku. Nechcem sa tejto krajiny dotknút, pretoze s nou nemám obzvlášt negatívne skúsenosti, ale vadil mi tam istý povahový rys, ktorý sa velmi úspešne presadzoval aj u nás. Nemám na mysli konkrétne Bulharov, ale neochotu, neslušnost, netolerantnost, atd.
Ked uz máme moznost porozprávat sa v priestoroch kníhkupectva, vyuzijem túto symboliku na otázku, ktorá je vaša najoblúbenejšia kniha, ci autor?
Táto otázka sa nedá zúzit do jednej osoby a knihy. Pocas toho, ako plynul cas, do môjho zivota vstupovali rôzne knihy. Keby som predsa len velmi snazil byt konkrétny, tak sú to: Sto rokov samoty od G. G. Marqueza, Hlava XXII. od Josepha Hellera a Nosovové Nevedkové dobrodruzstvá. Táto kniha nám totiz dala nádej, ze aj hlupák môze byt hrdina.
Pamätáte sa aj na svoju prvú knihu?
Prvá kniha, ktorú som cítal, sa volala Noby. Bol to príbeh malého cernoška a dostal som ju pod stromcek od mojej mamy. Mal som vtedy asi pät rokov a asi som si ju vtedy aj sám precítal, pretoze si nepamätám, zeby som niekedy nevedel cítat…
Na zaciatku roka sme medzi našimi citatelmi urobili anketu na tému, koho povazujú za najväcšiu osobnost 20. storocia vo svete a na Slovensku. Medzi menami osobnostami, ako napríklad Matka Tereza, A. Dubcek, Lady Diana, ci A. Einstein, figurovalo aj vaše meno. Jeden z našich citatelov vás pasoval medzi nesmrtelné osobnosti z dôvodu, ze ste stáli pri zrode takej legendy akou je skupina Elán. Ako to vnímate?
V prvom rade by som povedal, ze nesmrtelnost si zabezpecím az vtedy, ked sa mi podarí nezomriet! Priznám sa však, ze pri všetkej úcte k vašim anketám, ja tomu neprikladám ziadnu váznost. Podla mna, ovela dôlezitejšie ako ankety, sú skutky ludí, ktoré konajú. Myslím si, ze to, kto bol aký úspešný, kto bol akou osobnostou, zvázi az cas. Radit cloveka do urcitej spolocnosti osobností je tazké. Je zaujímavé, ze ja som sa dostal k takým osobnostiam ako Matka Tereza, ci Lady Diana. Tú posledne menovanú, totiz ja osobne povazujem za nafúkanú hlupanu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
