bývalého Ceskoslovenska. Vymenovaním komunistickej vlády zacal teror a trval az do novembra 1989. Snahy o zmiernenie rezimu pocas prazskej jari v roku 1968 skoncil tragickým vstupom bratských ozbrojených síl. Vítazný február bol súcastou zmeny myslenia u väcšiny slovenského národa a prejavuje sa aj v súcasnosti. Stací navštívit hociktorú štátnu inštitúciu a obcan všade nájde bývalých súdruhov, ktorí sedia na svojich stolickách. Sú presvedcený, ze sa im nic nemôze stat. Arogantnost niektorých z nich je príšerná, pricom zodpovednost je pojem pre nich takmer neznámy. Spasit svet v cervených trenírkach sa naštastie nepodarilo. Prikyvovanie klamstvám a bludom pocas straníckych schôdzí v hlavách ludí zijúcich na Slovensku ostalo az dodnes. Presvedcenie, ze kontrola úradníkov je zbytocná, lebo aj tak sa nic nezmení, je výsledkom ohlupovania z cias socializmu. Výrocie februárových udalostí spred štyridsiatich troch rokov trpkou spomienkou všetkých ludí, ktorým je sloboda prednejšia ako rohlík za dvadsat halierov ci mlieko za dve koruny. Velkou chybou muzov novembrových tribún bolo, ze sa so svojimi väznitelmi, prenasledovatelmi a ich prisluhovacmi nevysporiadali. Dnes bývalí súdruhovia miešajú karty na politickej scéne a v slušnej spolocnosti sa tvária, akoby s komunistickou stranou nemali nic spolocné. Pod Tatrami sa módnym trendom nebránime, ale slušnost sa na Slovensku ešte stále nenosí. Okrem výnimiek, ktoré sú v menšine, obcanom stále vládnu a za nich rozhodujú neschopní, ale demokraticky zvolení zástupcovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
