"Johny". Začínal ako redaktor v regionálnej televízii Poprad. V Markíze má povesť workoholika. Zaoberá sa kriminalitou, sleduje vraždy a dopravné nehody. Výborne narába s ľudskými emóciami. Tento, v súkromí skôr introvert nikdy nevypil ani kvapku alkoholu, miluje techno párty, ale najväčšou láskou pre neho ostávajú kone.
Väčšina redaktorov TV Markíza prešla hustým sitom konkurzov. Vás si vedenie vybralo. Potešilo vás to ?
Bol som skoro rok externým spolupracovníkom TV Markíza. V septembri 1998 prišla ponuka, odísť definitívne do Markízy, ale spočiatku som odmietal, pretože popradský región a Tatry mi vyhovovali a takisto TV Poprad, v ktorej som vyrastal. Nakoniec ma po dvoch mesiacoch prehovorili.
Vaše spravodajské príspevky sa často krútia okolo krominality. Boli ste do trjto pozície dotlačený, alebo to bol váš výber?
Vedenie redakcie spravodajstva ma po niekoľkých reportážach nazvalo katastrofickým redaktorom. Bolo potrebné obsadiť parketu Patrika Hermana, ktorý vytvoril Markíze imidž, že je vždy a všade. Najviac mi vyhovuje občianska problematika, ale počas dňa sa vždy čosi prihodí. Tieto reportáže sú z pohľadu divákov najsledovanejšími, národ slovenský je taký, že chce vidieť práve toto.
Počas práce na príspevkoch z kriminálneho prostredia sa stretnete s rôznymi ľuďmi, nemáte obavy, že by sa vám niekto mohol pomstiť?
Stávajú sa aj také veci. Ak by som cítil ohrozenie, mohol by som požiadať o ochranku, ale na druhej strane by som vzbudzoval ešte väčšiu pozornosť. Keď som pripravoval reportáž zo Silvestra, mal som ochranku, napriek tomu som to "schytal". Všetci si uvedomujú silu média a ja vo svojich reportážach nikomu neubližujem.
O vás je známe, že z jedného výjazdu ste schopný priniesť aj tri, štyri reportáže...
Človek by mal mať stále oči otvorené. Napríklad, pripravoval som reportáž o Rómoch ako kradnú zemiaky. Vracali sme sa do Bratislavy a pri Štrbe som videl decká predávať pri ceste hríby. Zdalo sa mi to zaujímavé a natočili sme to. Po ceste sa ešte vyskytla dopravná nehoda a z jednej reportáže boli tri.
Aké sú vzťahy medzi reportérmi ? Je to súperenie, alebo máte pevne rozdelené úlohy, témy ?
Pravdou je, že nikdy nebudem taký dobrý, ako Dano Krajcer v politike, na druhej strane možno Dano nebude vedieť podať občiansku problematiku, tak dobre, ako ja. Je to vec názoru. V každom prípade si nelezieme do kapusty, snažíme sa byť voči sebe féroví.
Bývate v hlavnom meste, ako sa tam cítite?
Dlho som zvažoval, či mám do Bratislavy odísť, predsa len som bol dvadsať rokov ako sa hovorí doma pri mame, ale postupom času som si zvykol a v mnohých veciach mi Bratislava dokonca vyhovuje.
Robiť spravodajstvo musí byť určite vyčerpávajúce. Ako relaxujete po náročnom pracovnom dni?
Som nočný vták, takže keď prídem večer domov, zapálim si vonnú sviečku, pustím si ezoterickú hudbu a relaxujem pri čerstvej pomarančovej šťave, úplne sám zatvorený medzi štyrmi stenami.
Viem, že ste milovníkom koní a jedného aj vlastníte. Koľko stojí ročná "prevádzka" takého tátoša ?
Mať koňa, bolo pre mňa snom už od deviatich rokov, keď som začal navštevovať jazdecký klub. Rodičia mi môj sen nemohli splniť, pretože je to finančne veľmi nákladné. Pred poldruha rokom sa mi podarilo jedného si zadovážiť za peniažky zarobené v Markíze. Je to kobyla a volá sa Maramba. Mám ju v súkromnej stajni a ročne ma stojí, vrátane veterinárnych prehliadok okolo 50 tisíc.
Nepijete, nefajčíte, zdravo sa stravujete, jazdíte na koňoch, nájdeme na vás nejakú chybičku, nejaké mínus ?
Nenávidím kompromisy, to je môj najväčší problém. Ak niečo riešim, vždy si myslím, že musí skončiť tak, ako si to predstavujem. Ľudia, ktorí ma poznajú ma zvyknú trocha "okresať", takže v konečnom dôsledku ten kompromis musím urobiť, ale musím mať aj tu pocit, že navrch mám ja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
