ministerstvo zdravotníctva myšlienku redukcie súčasných piatich poisťovní do jedinej presadilo, išlo by vôbec o najdrastickejšiu sektorovú operáciu tejto vlády. Základnou otázkou, ktorá okrem prirodzeného existenčného ohrozenia zamestnancov poisťovní zdvihla masívne hnutie odporu, však je, či by šlo aj o operáciu systémovú. Respektíve reformnú alebo antireformnú, ak chcete.
Zúfalý krik "postihnutých" operuje predovšetkým s argumentom formálno-politickým, ktorý naozaj nie je zanedbateľný. V programovom vyhlásení Dzurindovej vlády totiž čierne na bielom stojí formula o "zachovaní plurality zdravotných poisťovní". (Nielen) na Slovensku sme si už zvykli, že vládne garnitúry cestou "zabúdajú" na sľuby či záväzky, ktoré v počiatkoch dobrovoľne prijali. Urobiť však VEDOME presný opak, než k čomu sa kabinet doslovne zaviazal, je predsa len ešte o čosi tuhší tabak.
Navyše, pikantné je, že Roman Kováč prichádza s konceptom, ktorý po svojom nástupe v júli 2000 razantne odmietal. "Nešiel by som URČITE cestou jednej pokladne", vyhlásil vtedy, čo zdôvodnil tým, že v základnom poistení a doplnkovom pripoistení bude dosť priestoru na konkurenciu medzi jednotlivými poisťovňami. Teda po prijatí nového zákona o zdravotnom pripoistení, ktorého však stále niet. Dnes už minister tvrdí presný opak: "Niet o čo súťažiť".
A toto je kľúčová téza, pri ktorej začína vecná, nepolitická debata, kde má náhle osvietený R. Kováč veru pravdu. Ak v tejto koalícii niet politickej vôle legislatívne zrušiť absurdný stav, keď všetky poisťovne vyberajú rovnaké sadzby poistného dané zákonom, pričom pri priepastných rozdieloch vo výške platieb rôznych príjmových skupín poskytujú všetkým rovnaké plnenie, v takej situácii nemá "pluralita" základného, čiže povinného poistenia skutočne žiadne opodstatnenie.
Pluralita poskytovateľov služieb, tento základný atribút trhového usporiadania, totiž nie je samoúčelom, ale funguje práve preto, aby vytvorila konkurenčné prostredie, z ktorého profitujú zákazníci-odberatelia. Ak ale niet v čom si konkurovať, potom je pluralita nielen nezmyselná z princípu, ale priam kontraproduktívna - zvyšuje iba náklady, ktoré zákazník, v našom prípade platiteľ zdravotných odvodov, znáša. Celkom rukolapne a zrozumiteľne: Aký význam má pre občana x "výber" z piatich subjektov, ktorým je zo zákona povinný odviesť rovnakú čiastku (závislú iba na jeho príjme, nie na rozsahu služby, akú si objednáva), za ktorú v prípade "plnenia" získa rovnakú protihodnotu vo všetkých piatich? "Význam" (efekt) je jediný - miesto jedného platí päť generálnych riaditeľov so sektretariátmi, päť kompletných administratív, päť vozových parkov atď. Prečo asi tak v súkromnom sektore nevidieť duplicitu funkcií a činností? No boli by blázni - ide predsa o ich VLASTNÉ peniaze. Zo slovenských platcov poistného ale krv netečie. Ak sa vládna garnitúra bojí vpustiť do zdravotníctva čo len stopové prvky trhu, je to síce hlúpe a smutné, ale legitímne (ak voliči neprotestujú). Absurdné však už je, tam kde trh nie je, na trh sa hrať.
Pritom sme ešte nehovorili o totálnej parodizácii dnešného systému, čím je vzájomné prerozdeľovanie vybratých prostriedkov medzi poisťovňami. Tie bohatšie totiž musia, podľa veľmi komplikovaného mechanizmu, prispievať do fondu chudobnejších, aby sa tie vedeli postarať o "svojich" pacientov. Takéto absurdum, ktoré nesie so sebou, samozrejme, premnoženie úradníkov starajúcich sa o toto prerozdeľovanie, bolo možné vymyslieť iba na Slovensku.
Ak zohľadníme reálne dlhy zdravotníctva, napätie medzi zdrojmi a (údajnými) potrebami, ktoré zvyšujú mesačne (!) zadĺženie celého systému o 400 okrúhlych miliónov, niet najmenších pochýb, že Kováčom navrhovaný monopol je lepší ako existujúca "pluralita". To, čo navrhuje, ale nie je žiadna reforma, iba útek od katastrofy tu a teraz. Podstata, ktorej sa všetci politici boja nieže dotknúť, ale o nej vôbec hovoriť, je o tom, že povinné zdravotné poistenie treba pretvoriť na skutočné poistenie. To znamená, základná minimálna sadzba pre všetkých, za ktorú náleží základná minimálna služba. Povedzme štandard. A všetko nad to - zahraničné lieky, televízor na izbe, prevoz do nemocnice helikoptérou a pod. - nech je vecou dobrovoľného rozhodnutia, na koľko si kto cení svoje zdravie.
Iba takto bude na Slovensku poistenie poistením a nie ďalšou SKRYTOU progresívne stúpajúcou DAŇOU, ktorou štát pod falošnou egidou "solidarity" okráda tvorcov hodnôt a korumpuje tých, ktorí sa o seba nechcú samostatne postarať. Výrazy "poisťovňa, poistenec, poistenie, poistné" použité vyššie patria preto zásadne do uvodzoviek (pokiaľ neboli použité vo všeobecnom význame). Vypadli iba preto, lebo more interpunkcie by graficky text úplne spŕznilo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
