stáli nedávno pod taktovkou Stanislava Macuru japonská huslistka Yuko Kawami a slovenský violista Daniel Trgina. Ako zohratý pár pripravili v koncertantnej symfónii pre husle, violu a orchester W. A. Mozarta vynikajúci zážitok. Ich súhra je výsledkom spoločného štúdia na pražskej Akadémii múzických umení, ale aj hlbokého priateľstva, ktoré ich už dlhší čas spája.
Yuko, hovoríte výborne česky. Mali ste zo začiatku problémy s dorozumievaním?
"Ale nie, nehovorím dobre, hoci som v Prahe už dva a pol roka. Zo začiatku to bolo strašne ťažké. Pol roka som chodila do jazykovej školy. V škole som mala veľa kamarátov, musela som s nimi hovoriť česky. Ale ešte stále sa potrebujem učiť gramatiku. Je to ťažký jazyk. Tento rok musím urobiť aj skúšku z češtiny. S Danielom hovorím česky, veľmi mi to pomáha."
Prečo ste vlastne prišli do Prahy?
"Hlavne kvôli profesorovi Snítilovi. Ale už predtým som tam bola ako turistka. Praha sa mi veľmi páčila, neváhala som."
Z ktorej časti Japonska pochádzate?
"Z južného Japonska. Ale na konzervatóriu i na univerzite som študovala v Tokiu."
Pokračujete v Prahe...
"Áno, prestúpila som do tretieho ročníka AMU, tohto roku mám bakalársku skúšku. Dúfam, že ju urobím a budem môcť pokračovať ďalej."
Čo vám zo začiatku na Európanoch prekážalo? Nemali ste chuť zbaliť sa a odísť?
"Na začiatku som bola prekvapená z mnohých vecí. Ale zvykla som si. Už sa mi ani necnie, pretože každý deň komunikujem s rodičmi cez internet. Mám tu už veľa priateľov. Zo začiatku som vôbec nevedela po česky, nemohla som komunikovať."
Máte veľkú rodinu?
"Len jedného brata."
Ako ste sa dostali k hudbe?
"Mama učí klavír. Ani neviem prečo som sa rozhodla pre husle. Keď som začala, mala som šesť rokov."
O violistovi Danielovi Trginovi idú chýry ako o veľkom talente.
Máte niekedy pocit, že už by ste mohli naplniť koncertné sály?
"Sólovej hre sa prakticky nevenujem. Aj napriek tomu, že študujem na AMU, ako sólista nemám perspektívu. Zahrám ročne niekoľko koncertov, ale nie je to klasická sólová hra."
Ste východniar, z Prešova, konzervatórium ste študovali v Košiciach. S Yuko ste spolužiaci. Prečo ste sa rozhodli pre Prahu?
"To je trochu dlhá história. Prišiel som do Prahy v čase, keď Slováci museli za štúdium platiť. Nebolo možné nastúpiť normálne na školu. Ale keďže som nestihol poslať prihlášku do Bratislavy, požiadal som pána docenta Pěrušku, či môžem prísť na skúšky do Prahy. Urobil som ich a domov mi prišlo oznámenie, že za jeden rok musím zaplatiť asi 5-tisíc dolárov. To bolo nepredstaviteľné. Ale za pomoci vtedajšieho pána prorektora Petra Toperczera Slováci dostali možnosť bezplatnej stáže do času, kým nebol prijatý zákon o bezplatnom štúdiu. Potom som prešiel na normálne štúdium, ale musel som ešte raz robiť prijímacie skúšky z nástroja. Bol som v tom čase na zájazde, profesor mi telefonoval do Španielska, že až prídem, čakajú ma ďalšie prijímacie skúšky."
Muzikantské osobnosti hľadajú svojský prístup k interpretácii klasických diel. Taká Vanessa May sprístupnila klasiku aj mladším. Vedeli by ste odbočiť aj vy takým smerom?
"S Vanessou som bol na dvojtýždňovom zájazde v Nemecku. Jej štýl priťahuje oveľa viac ľudí, ako klasická hudba. Je to šou. Ona sama je skvelá virtuózka, od detstva mala ideálne podmienky na to, aby sa stala hviezdou. Tu také podmienky nie sú. Využila to prostredníctvom mamy, ktorá jej bola aj manažérkou. Prerazila, lebo bola prvá. Ale takou cestou my určite nepôjdeme, sme už trochu starší. Hoci to nie je dôvod. Dôvod je ten, že na takúto cestu určite nebudeme mať podmienky. Ale môžeme hrať nielen klasický repertoár. Venujeme sa kvartetu. To je zaujímavé komorné obsadenie, s ktorým sa dajú zahrať aj džezové úpravy, čokoľvek vo veľmi peknej podobe. Kvarteto je malý komorný orchester, nepotrebujeme sólistu, máme veľký výber repertoáru. Až prejdeme ťažkými začiatkami s povinnými klasickými vecami, zájdeme aj do iných štýlov, pridáme trebárs džez na pobavenie publika. Časom na to určite príde."
Ste veľkí priatelia?
"Nie je to tajomstvo pre našu rodinu, ani pre Yukinu rodinu, sme priatelia. A spoluhráči a kolegovia."
Kto sa do koho prvý zadíval?
"Prišlo to postupne. Hrali sme veľa spolu. Vlastne už pred dvoma rokmi bola Yuko prvýkrát v Prešove u mojich rodičov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
