ohromných spoločníkov. V sobotu v smokoveckom hoteli Grand pre svojich priateľov, známych, spolupracovníkov a sympatizantov pripravili 29. ročník tradičného plesu Tatranskej horskej služby (THS). Kedysi vychýrené plesanie má ešte stále cveng aj napriek tomu, že k tejto spoločenskej tradícii sa vrátili vlani po dlhých rokoch. O tom, že chýr nezanikol svedčí aj fakt, že chlapcov z THS prišlo podporiť do 500 priaznivcov. Boli tu azda všetci, ktorí s nimi nejakou formou spolupracujú, lekári, lanovkári, ľudia z leteckej záchrany, chatári, nosiči, lesníci, hoteliéri... A bavili sa, lebo predovšetkým o tom je plesanie. Náčelník THS, Jozef Janiga, mal dvojnásobný dôvod na radosť. Okrem toho, že sa tím jeho kolegov z radov profesionálnych záchranárov, ale aj dobrovoľníkov a členov klubu seniorov, skutočne perfektne ujal úlohy hostiteľov, náčelník slávil aj príchod prvorodenej dcéry na svet. "Viktorka sa narodila vo štvrtok pred plesom, je krásna, má dlhé čierne vlasy, no proste celý tatino. Horská záchranárka? Nie, len to nie, myslím, že pre ženy sú krajšie povolania, v ktorých sa môžu realizovať, ako táto drsná robota," vyznáva sa náčelník THS, ktorý remeslo záchranára zdedil po meči.
K superatrakcii programu patrila exhibícia cyklotrialistu Števa Pčolu. Pod kolesami jeho bicykla bez strachu v očiach ležal aj náčelník THS. "Prežil to," smeje sa Štefan a dodáva, že s "horskáčmi" má dobré vzťahy, pri pretekoch pod Tatrami mu vždy pomáhajú so zdravotnou asistenciou. Tri parkety vo vyzdobenom Grande praskali vo švíkoch. Najväčší nápor býval na "pľaci", kde vyhrávala partia dychovkárov zo Žiliny, v Tatrách dobre známa ako Sherpa band. "Názov sme ukradli Jarovi Švorcovi, keď sme začali hrávať na pretekoch vysokohorských nosičov. Sme síce zo Žiliny, ale v Tatrách sme často, my sme takí rekordmeni, ja napríklad som majster sveta v horolezectve nad 140 kilogramov," smeje sa "najväčšia trúba" kapely, drobček Vilko. Ich swingové či jazzové úpravy legendárnych melódií by prebrali aj hybernujúceho medveďa. Z celkom iného súdku bola ľudová muzika z Vernára, tá už s horskými záchranármi absolvovala nejednu spoločenskú akciu. "Sú ako taký náš talizman, vedia urobiť dobrú náladu, aj atmosféru," hovorí Martin Mladoň, ktorý farby THS nosí už vyše 30 rokov. Pamätá sa aj na začiatky chýrnych plesov. "Bývali aj také, že sme prišli rovno zo záchranky, alebo naopak, z plesu ochádzali na pomoc do hôr. Aj teraz vidieť, že som tu pracovne, bavím sa, ale je to tak akosi so zdvihnutým prstom," dodáva M. Mladoň. Plesová noc im tentoraz vyšla bez zvonenia z dispečingu.
Autor: kim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
