To, že sa podarilo novelizovať a skutočne vylepšiť ústavu, je fakt naplnením jedného zo základných cieľov, ktoré si táto garnitúra na štarte zaumienila. Postup, akým sa k výsledku dopracovala, najmä tragiklinický priebeh TAKZVANEJ rozpravy, z úspechu až tak veľa neodoberá; že návrh neprešiel ani jedným z parlamentných výborov, že bol schválený minimálnym prípustným počtom hlasov, že sa menil ešte v poslednú noc pred hlasovaním a to z iniciatívy toho poslanca Kanisa, o ktorom sa všetci vyjadrujú, že nepatrí do parlamentu, a tak ďalej, na to všetko si o pár mesiacov už nikto nespomenie. Predovšetkým Dzurinda a v druhom rade Migaš uložili do straníckej špajzy dôležitý bod, ktorý budú hrdo obracať v predvolebnej kampani.
Samozrejme, dôležitejšie je, že my občania na novej ústave tiež čosi zarobíme. Ak prijmeme stokrát opakovanú abstrakciu, že čím bližšie máme k správe svojich vecí, tým lepšie pre nás, tak trebárs implementácia samosprávy vyšších územných celkov ako ústavného princípu je iste vynikajúca vec - hoci až do budúcnosti. Isteže chlieb od toho zajtra lacnejší nebude. Takáto protiargumentácia ale svedčí iba o biede ducha či prepolitizovanej optike. Rovnako strašenie maďarskou iredentou resp. akýmsi "odtrhnutím sa" samostatných celkov; to je absurdum a dokazuje iba pomätenosť aj časti koalície, ak sa proti tomuto "nebezpečenstvu" pripoistila Kanisovým paranoickým paragrafom.
Veľmi vítané je ústavné posilnenie a spresnenie kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu. Dovolíme si tvrdiť, že márnotratné nakladanie s verejnými peniazmi je vôbec najťažším defektom našej karpatskej demokracie. "Verejná moc" (nová ústavná definícia) na Slovensku totiž prerastá v daňový a odvodový absolutizmus, čo pri uprednostňovaní menšinových a iných práv pozornosti zúfalo uniká. Z toho dôvodu je výsostne žiaduce aspoň posilnenie verejnej kontroly tak, aby sa bezuzdne nehýrilo ešte aj nad zákonom povolený rámec. Je príznačné, že inak pozoruhodne reformný ZMOS vehementne protestoval práve proti ústavnej možnosti NKÚ vstupovať do hospodárenia obcí a vyšších celkov, čo je práve najvýznamnejšou novinkou. Pravda, ilúziou by bolo si namýšľať, že po posilnení NKÚ sa kradnúť na všetkých úrovniach "verejnej moci" prestane - na škodu to však byť nemôže.
Takisto neublíži, ale prospeje radikálne ústavné preformulovanie moci súdnej. Konkrétne táto siedma hlava je prakticky celá prepísaná, takže v oblasti spravodlivosti a vymáhateľnosti práva máme de facto úplne nové pravidlá. Práve tu najrazantnejšie vystupovala aj Európska únia, keďže systém bol naozaj anachronický a nezlučiteľný s jej poriadkom, takže Slovensku skutočne bránil v prípadnom vstupe. Rozšírenie právomocí Ústavného súdu, najmä smerom k pozastaveniu účinnosti zákonov, podozrivých z protiústavnosti, resp. k záväznosti jeho rozhodnutí "pre všetky orgány verejnej moci", je nesporne výrazným krokom k vyváženiu mocenského usporiadania. Korunná námietka opozície, že nové právomoci ÚS deformujú parlamentný systém a môžu byť zneužité až k znefunkčneniu legislatívneho procesu, je totálne nezmyselná. Smutnou kuriozitkou tejto súdnej partie je, že do nového systému bude implantovaný i Štefan Harabin, terajší predseda Najvyššieho súdu, keďže jeho vypudenie by zablokovalo politickú priechodnosť celej novely.
Poslanecká imunita (azda najfrekventovanejší evergreen) zásadným spôsobom nebola okresaná, hoci na to kedysi, keď ešte novela nebola "horúca", všetky koaličné strany prisahali. S výnimkou DS, ktorá svojím protinávrhom nie prvýkrát ako jediná ukázala, že nepohŕda voličom, si zaslúžia opovrhnutie všetky. V porovnaní so spomenutými plusmi však imunita naozaj nepredstavuje prvostupňový problém. Napokon úplná beztrestnosť už nehrozí ani v prípade odoprenia NR SR na vydanie poslanca k trestnému stíhaniu, keďže podľa novej úpravy môže byť stíhaný aspoň po vypršaní mandátu. Bizarnejšia je však imunita sudcov, ktorí majú mandát bez časového obmedzenia, pričom súhlas na ich trestné stíhanie dáva ústavný súd. Ak ten súhlas odoprie, znamená to pre sudcu-narušiteľa zákona fakticky dosmrtnú beztrestnosť.
Novela starej, deravej a nekvalitnej ústavy je teda dobrým bodom koalície, nech už boli sprievodné okolnosti akokoľvek nevkusné a sprosté (a nie iba - aj keď najmä - pričinením opozície). Zbytočné a trápne je preto frázovanie Dzurindu a spol. o "moste do EU a NATO" a podobne, kvôli čomu sa dokonca opätovne vlámal aj do "verejnoprávnej" televízie. Povedzme si priamo, najmä pre udržanie duševného zdravia: Z hľadiska integrácie nebol piatok v parlamente žiadnym "mostom", ale zlomkom ešte veľmi dlhej povinnej jazdy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
