pravda, že bez podpory veľkých vydavateľstiev by to s tým návratom až také jednoduché nebolo, ale každá minca má aj druhú stranu. Buď to kapela fakt cíti a hrá hudbu, ktorá presvedčí, alebo je to len póza, a vtedy už je výsmech na mieste.
Nemci Freedom Call patria skôr do tej prvej, šťastnejšej skupiny. Ich aktuálny druhý album "Crystal Empire" je dielom, z ktorého nadšenie pre klasiku 80. rokov naozaj cítiť, disponuje slušnými skladateľskými schopnosťami i hudobníckou zručnosťou. To sú nakoniec podmienky, bez ktorých dnes žiadne racionálne uvažujúce vydavateľstvo album nevydá. Zvlášť v štýle, kde je dosť problém priniesť niečo nového. Aj v prípade Freedom Call ide hlavne o osvedčený nemecký melodický speed metal, ktorý sa naviac ani netají, odkiaľ čerpá vplyvy. Je to totiž tak, že ak hľadáte hudbu, akú v roku 1987 hrali Helloween, tak tu jej nájdete dosť. Vrátane vokálu, ktorý znie takmer ako klon Michaela Kiskeho. Ak ste pesimista, poviete si - ďalšia kópia. Ak ste optimista, po dlhom čase ste našli niečo, čo vám už chýbalo - drive, energiu, silné melódie a priam epickú silu hudby. Tú zas dodáva iné ovplyvnenie - milovníci fantasy Blind Guardian, ako aj oproti "klasickému obdobiu" hojnejšie využité klávesy. Lyrika sa aj tu pohybuje vo svete fantázií, hrdinských príbehov a legiend, čo je možno klišé, na druhej strane to však akosi patrí k štýlu. A rozhodne mi to pripadá zdravšie, než zneužívanie hudby na pretláčanie "politických" ideológií, ktorého je dnes plno, a zvlášť "pôvabne" to pôsobí vtedy, keď to robia hlupáci pre idiotov a naopak. Freedom Call nespravili nič viac, len klasický metal ako sa patrí, a za to majú moje sympatie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
