Hergott, nám vo fašiangovej tónine poodhalil seba i kapelu.
Najnovšou "šnúrou" po východnom Slovensku, ste na poslednú chvíľu stihli "fašeňgi". Aký je váš vzťah k nespútanej zábave pred nástupom veľkého pôstu? Vnímate fašiangy nábožensky alebo svetsky?
Fašiangy sú pre mňa svetským sviatkom. Je to pre mňa najmä veľký kšeft a s tým sa netajím (nefalšovaný smiech). Počas fašiangov máme mnoho vystúpení a to sú peniaze. Ja ich mám veľmi rád (so smiechom), na rozdiel od mnohých, ktorí ich tiež majú radi, ale nepriznávajú sa k tomu a tvrdia opak. Sú pre dospelých i pre deti. Keď som hrával v Rakúsku, tam sa nálada na fašiangy vyrovnávala vianočnej. A to sú Rakúšania väčšinou prísni katolíci.
Dodržiavate pôst?
To by ste odo mňa chceli príliš veľa. Počas našej "šnúry" sa stravujem v reštauráciách v takej rýchlosti, že si často ani neuvedomujem, čo a kedy jem. Som jednoducho reštauračný typ a teším sa na domov, keď sa skutočne dobre najem. To tvrdím aj napriek tomu, že podľa kíl na to nevyzerám.
Súhlasíte s teóriou, že pôst pomáha organizmu?
Absolútne nesúhlasím. Treba jesť a dobre jesť, aby človek prežil. Môže totiž nastať doba, že v tejto republike budeme musieť pôstiť všetci. Či si to budeme želať, či nie.
Vaše vystúpenia sú pestrou, až fantastickou plejádou kostýmov. Kto vám ich navrhuje?
My sme živelná kapela. Nepovažujeme sa za umeleckú kapelu. Preto keď si oblečiem sukňu a tepláky, nikto sa nad tým nepozastaví. Hráme pre ľudí. Máme radosť, že nás počúvajú mladí i starí. Niektoré nápady vzniknú tesne pred vystúpením. Preto máme problémy s režisérmi, ktorí nás nútia držať sa scenára.
"Opovážili" ste sa siahnuť na jánošíkovskú tradíciu...
No, ak narážate na Na skle maľované, tak to nás oslovili priamo z divadla. Mišo Dočolomanský, predstaviteľ Jánošíka, je blízky nášmu naturelu a preto nebol problém prijať ponuku.
Čo vám hovorí Jánošík a jeho doba?
Jánošíka osobne nepoznám (so smiechom). Hovorí sa však, že bol zbojník. Asi je to pravda, pretože zbojníctvo na Slovensku bolo a ešte určite dlho bude.
Texty Senzusu sú ozajstnou perlou slovenčiny. Rozumie im Záhorák, Detvanec, Šarišan i Zemplínčan. Nenaháňali vás kvôli textom jazykoví inšpektori?
Nie, ešte nás nenaháňali. Keď ma však budú naháhať, tak ma môžu.... (so smiechom).
Aký je vzťah vašej kapely k východu republiky?
K východnému Slovensku a východniarom máme veľmi dobrý vzťah. Sme tu častejšie ako doma. Doma nie je nikto prorokom (so smiechom). My, Slováci, sme trochu kváziexotickí. Viac sa nám páči cudzina, aj keď je blízka. Na východe vystupujeme minimálne dvakrát týždenne. Myslím, že viac slov netreba...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
