chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
Košice - V domácnosti Zuzky Tlučkovej a Števa Skrúcaného o kúpe psa rozhodla skutočnosť, že sa s dvoma synmi presťahovali do rodinného domčeka. K výberu sa postavili priam konštruktívne, riadili sa podľa atlasu. Listovali dosť zúfalo, lebo sa nijako nevedeli rozhodnúť. Padali rôzne návrhy počnúc dobermanom, cez ridgebacka, až po boxera. "Vlastne sme chceli vedieť aké plemeno by bolo najideálnejšie k deťom. Až keď som zatvárala atlas, upútal ma žltý labradorský retriever. Páčil sa mi ten jeho dobrácky výraz. V okamihu som si vyhľadala jeho charkterové vlastnosti a povahové rysy. Všetko, čo tam bolo napísané, sa mi strašne páčilo," rozpráva Zuzka.
Rozhodnutie dotiahol do konca Števo, ktorý kdesi uvidel čokoládovohnedého labradora. Opýtal sa, čo je to za rasu, lebo v tej knižke bol len žltý a čierny.
Napokon sa rozhodli práve pre trochu netradičného, hnedého psíka. Na takúto zvláštnosť si museli počkať trištvrte roka. Narodil sa až v Čechách. Volá sa Elvis a býva už s nimi tri roky. Podľa papierov sa musel volať na E, pôvodný majiteľ mu dal meno Endy. Zhodou okolností však majú v susednej záhrade boxera s rovnakým menom. Aby predišli omylom, dostal nové meno.
"Je to úžasná povaha. Odporúčam ju najmä k deťom. Elvis je trpezlivý, inteligentný, vnímavý a vydrží veľa. Nechá si od detí všetko, ich kúsky ho vôbec nerozhádžu. Ani len nezavrčí a dokonca sa ani netvári, že ho to otravuje," tvrdí Zuzana. Ako priznala, psov sa ešte stále bojí a najmä veľkých. "Ale nikdy som si nemyslela, že budem takto dôverovať papuli takej plnej psích zubov ako má Elvis. Zatiaľ dám za neho obidve ruky do ohňa," dušuje sa Zuzana.
Do postele však Elvisa nepustí, pretože keď si psíka doniesli a zobrali si k nemu z útulku kocúra, začala byť často chorá. Nakoniec vysvitlo, že ide o alergiu na zviertá. Našťastie ju zachytili v počiatočnom štádiu. Pes má odvtedy búdu vonku, ale v chladnejších mesiacoch môže bývať na chodbe. Kocúr Dan je našťastie túlavý samorast. "Števo tvrdí, že sme ho nechali žiť jeho občianskym životom. Príde domov keď je vyhladnutý, alebo keď si potrebuje lízať rany. V kotolni má svoje vlastné preklápcie dvierka, má tam svoj košík misy, piesoček, všetko čo potrebuje. Dali sme mu urobiť do dverí malé vrátka, ktoré si však nevie otvoriť, ale zaujímavé je, že dvere do detskej izby otvorí labou hravo," čuduje sa pani domu, ktorá je napriek alergii vodcom svorky. Ako priznala, je to tak z úplne obyčajných dôvodov: "Chodím s Elvisom často von a dávam mu jesť. Hoci, pomaly sa už vychádzok chytá aj starší syn. Je to vlastne jeho pes. Skoro ráno však musím vždy chodiť von ja, vtedy sa Števo tvári, že on vlastne nijaké zviera nechcel," priznáva Zuzana Tlučková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
