divadla v hre Georga Thomasa 'Mandarínková izba' s divadlom West, kde hosťuje.
V krátkej prestávke medzi dvoma predstaveniami sme sa na chvíľu zavreli v hereckej šatni.
Po štyridsiatke vraj herci pociťujú nedostatok zaujímavých úloh.
- Máš pravdu. Človek, ktorý dlho vyzerá mladý a hrá úspešných, talentovaných mužov, má trochu problém prepracovať sa do stredného veku. Ale minulý rok som v Prahe urobil dva zaujímavé televízne filmy. Jeden sa volá 'Denník šílené manželky', kde hrám partnera Veroniky Žilkovej a rozprávku 'Královský slib'. Nehrám tam už síce princa, ale kráľa a ešte nie starého. Princezná, ktorú chcem dať synovi, sa napokon rozhodne radšej pre mňa. Ešte to teda nie je také hrozné.
Si spokojný s úlohami, ktoré dostávaš v divadle?
- V Národnom určite nie. Som tam veľmi nespokojný a dokonca dlhšiu dobu rozmýšľam, či tam vôbec zotrvať a neísť radšej na voľnú nohu. Mám dosť inscenácií vo Weste, v Nitre hrám už niekoľko rokov predstavenie 'S láskou sa neradno zahrávať'. Postavy sú stále.
Potešila ťa nominácia na cenu OTO, s Ladislavom Chudíkom a s Mišom Dočolomanským ?
- Miško vyhral , napriek tomu, že sa tak málo točí. Asi to v ľuďoch ešte stále doznieva, že si pamätajú tých, čo mali kedysi šťastie a robili dosť. Je hrozné, že mladí ľudia už našich hercov nepoznajú. Dnes sú hviezdami moderátori z Markízy. Trošku pomýlené. Nie? Nech sú slávni, prečo nie, ale popri tom sú tu starí dobrí herci, kvalitní, ktorí odohrali množstvo krásnych postáv. Ich mená už pomaly nikomu nič nehovoria.
V zákulisí galaprogramu OTO si poznamenal, že si sa konečne stretol so všetkými riaditeľmi televízií. Aj tej, kde si na čiernej listine. Išlo o Markízu?
- Rusko sa urazil, že idem robiť pre inú TV. Postavil ma pred otázku: Buď-alebo. Ja som však nemal nijakú záväznú zmluvu, že nesmiem robiť inde. Bol som ochotný robiť pre jednu televíziu iba za dohodnutých podmienok. Ako keď si mančaft kúpi futbalistu, musí mať tento nejakú exkluzivitu. To, čo mi mi ponúkol Rusko, bolo neprijateľné - smiešne. Rozišli sme sa. Som teda slobodný, ale na obrazovku Markízy zatiaľ nemôžem. Možno to raz pána Ruska prejde.
V STV som už tiež bol zakázaný, za komunistov, lebo som prehovoril na nejakom zjazde SZM. Chcel som predbehnúť dobu, tri roky pred revolúciou. Mal som vtedy rok dištanc. Ale to bolo iné.
Bol si dlhšiu dobu v Kalifornii, čo ťa tam zlákalo, príležitosť?
- Najprv rok a pol, potom šesť týždňov a naposledy na Silvestra - polopracovne.
Ale nešiel som tam s tým, že urobím dieru do sveta, alebo že sa presadím v Hollywoode. Hlavne som nevedel jazyk. Išiel som skôr nadýchať iného vzduchu a skúsiť si, či by som bol vôbec schopný žiť niekde inde. Nebol som na žiadnom konkurze. Moja angličtina nie je taká dobrá, aby som mohol robiť niečo v herectve. Točil som tam síce niekoľko filmov, ale išlo iba o školské práce pre študentov. Niečo podobné ako tuná VŠMU.
Zaujímavá skúsenosť ?
- Určite. Išlo o ročník režisérov a zajímavé bolo, že rotovali vo všetkých profesiách. Bolo ich osem a každý musel odovzdať zo päť krátkych filmov podľa vlastného scenára. Ostatní mu robili jeden kameru, iný rekvizitára, či kostýmerku. Takto sa striedali medzi profesiami okolo filmu. U nás to nefunguje. Režiséri, ešte neskončení, sa cítia ako bohovia. Vôbec nevedia, čo táto robota obnáša.
Stretol si aj známe tváre?
- Chodili sme so Silvestrom Stallonem cvičiť do jednej posilovne. Jeho personálny tréner George Pipasik pochádza dokonca tuto z východu. Žije v Kalifornii v Santa Monice.
Ako si sa k nemu dostal?
- Šiel som sa pozrieť na polnočnú omšu do kostola a stretli sme sa na schodoch. Len čo sme sa minuli, počujem krik: Pán Kramár, ste to vy? Potom som sa dozvedel, že Pipasikovci majú doma strašne veľa videokaziet zo Slovenska a odtiaľ ma poznajú. Povedal mi, ty si herec na Slovensku? Ale nejaký polovičný. Ja reku, u nás treba charakter a nie svaly. Takto nejako som začal navštevovať fitness aj so Silvestrom Stallonem.
Čo malá dcéra?
- Má rok a mesiac. Je úžasná.
Príjemné povinnosti?
- Ako ktoré. Prebaľovanie nie je až také božské, ale dokážem aj to. Problém je, že malá ma zabudovaný budík a o šiestej ráno mi už skáče po hlave a chce sa hrať. Inak je super.
Aké sú výhody zrelého otcovstva?
- Viem si predstaviť, že by ma to v mladom veku zaťažovalo v pohybe, voľnosti a slobode. Teraz je to iné. Teším sa vždy domov. Nechce sa mi nikam chodiť. Teda, niekedy chce, ale väčšinou sa ponáhľam domov za malou Tamarkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
