nám podarilo skontaktovať uprostred umeleckého zájazdu.
"Železiar veľmi úspešne uviedol svoj program v mestách Kanagava, Chiba, Saitana, Kobe, Nagoja a Matsae. Naše východoslovenské tance Japonci prijímajú s nadšením a ováciami. Dobré meno súboru a slovenského folklóru nás doslova predbieha, na konci predstavení nás okrem kvetov čakajú aj drobné darčeky. Dvojhodinový program súboru bol vrcholom Tokijského festivalu slovenských tancov, ktorý nazvali Karička. Na podujatí účinkovalo niekoľko japonských súborov, ktoré tancujú slovenské ľudové tance. Zúčastnila sa na ňom aj dcéra japonského cisára Norini Mija a zástupcovia 50 veľvyslanectiev v Tokiu. Po programe japonská princezná Norino Mija prijala zástupcov súboru spolu s pánom veľvyslancom Mikulášom Sedlákom. Súbor ešte očakávajú diváci v mestách Kumamoro, Saga, Fukuoka, Kasuga, Kagoshima, Nagasaki a Osaka."
Členovia folklórneho súboru Železiar cestovali do Japonska po prvýkrát, ale choreograf Vladimír Urban bol v krajine vychádzajúceho slnka už trikrát, učil východniarske tance v Osake, Tokiu a ďalších mestách. Japonci sú aj častými návštevníkmi slovenských
folklórnych festivalov. Nahrávajú si vystúpenia, učia sa naše tance. Niekoľko záujemcov absolvovalo nácviky aj priamo v košickom sídle súboru. V Japonsku sa totiž po druhej svetovej vojne vytvorila tradícia tancovania tancov rôznych národov. Existujú skupiny ľudí, ktorí sa schádzajú niekoľkokrát v týždni, nacvičujú tance rôznych národov. Kultúrnym spôsobom trávia voľný čas. Tradícia tanečných domov je tu obrovská. Pre Japonky v domácnosti je úplne prirodzené, že každý deň v týždni je ich popoludnie vyplnené nejakou podobnou činnosťou. Nielen, že sa postupne naučia tance a piesne mnohých národov, oni si ešte aj ušijú odev podobný našim krojom. Železiar cestoval do Japonska s výberom najlepších zemplínskych, abovských a spišských tancov i z ukážkami pastierskej kultúry zo Šariša.
Autor: zb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
