Roľníci vraj odmietajú dodať aj tú pšenicu, ktorá bola zakontrahovaná
Na mlynárov sa v ostatných dňoch znášala jedna výčitka za druhou. Vraj za súčasný nedostatok potravinárskeho obilia si môžu sami. Aj keď spočiatku nechceli na dianie z posledných dní reagovať, napokon sa nám podarilo získať názory niekoľkých zástupcov mlynárskych podnikov na vzniknutú situáciu.
Matej BERENČÍK, člen Dozornej rady Mlyn Košice, a.s., Košice: - Mlyn Košice nakupoval pšenicu priebežne, aj zo Štátneho fondu trhovej regulácie, a to za 4200, 4300, ba aj za 4400 Sk/t v závislosti od kvality. Teda nekupovali sme pod cenu, pretože podľa trhového poriadku bola vlani stanovená základná cena na 4200 Sk/t. Žiaľ, úroda pšenice na východnom Slovensku bola veľmi nízka. Naše snahy o dlhodobé kontrakty v tomto regióne, ale aj mimo neho, sa nestretli s kladným ohlasom u poľnohospodárov. A čo sa týka kvotácie, ktorá bola urobená na jar a na základe ktorej sme uzatvárali s dodávateľmi zmluvy, tá sa splnila len na 30 %. Je ťažko porovnávať nás s mäsiarmi či mliekarmi, ktorí priebežne a po celý rok od prvovýrobcov nakupujú a za tovar platia. Žatva však trvá asi dva mesiace a počas nich nemôžeme nakúpiť potrebné množstvo pšenice až do budúcej žatvy, pretože nemáme toľko finančných prostriedkov. Sľubovali sme si veľa od verejných skladov, ktoré boli vlani natoľko zvýhodnené, že pestovateľ dostal na ruku 3750 Sk/t a k tomu ŠFTR za nich uhradil aj náklady na uskladnenie, vyskladnenie i trojmesačné skladovanie. Snažili sme sa s poľnohospodármi nadviazať kontakty, aby uskladnili čo najviac pšenice vo verejných skladoch, pretože aj u nás je verejný sklad na 45-tisíc ton. Potom by sme mohli od nich postupne nakupovať nielen v novembri či v decembri, ale napríklad aj v máji tohto roku za cenu, ktorú by si v príslušnom období partner určil. Do verejných skladov sa však naskladnilo len necelých 100-tisíc ton potravinárskej pšenice. Takže pšenica niekde ostala. Teraz ju roľníci začali skrmovať, pretože kŕmnej pšenice je nedostatok. Pritom tá sa na Slovensko začala dovážať až v druhej polovici októbra a v novembri, a aj to v malých množstvách. Veď do konca januára sa jej doviezlo len vyše 20-tisíc ton. Pšenica teda chýba nie preto, že my sme dostatočne neplatili prvovýrobcom, ale preto, že oni sa obávali a obávajú nedostatku kŕmnej pšenice. My, mlynári, sme túto situáciu niekoľkokrát avizovali. Mali sme viacero stretnutí aj so zástupcami SPPK, na ktorých sme upozorňovali, že do verejných skladov sa potravinárska pšenica neuskladňuje, a že ju poľnohospodári nechcú predávať. Už aj pred tromi mesiacmi sme mohli nakupovať pšenicu po 6000 Sk/t i viac, ale snažili sme sa udržať nižšiu cenu, aby sme nemuseli zvyšovať ceny múky. K tomu sa pridal nárast cien energií od začiatku februára, a preto Slovenská spoločnosť mlynárov iniciovali rokovania na ministerstve pôdohospodárstva, z ktorých vyplynulo, že do úvahy momentálne prichádza len nákup pšenice zo zahraničia. Mlyn Košice má rozpracované kontrakty na nákup 10 až 12-tisíc ton z Česka za 6200 Sk/t, k čomu musíme pripočítať DPH a prepravu na východné Slovensko, čo predstavuje asi 600 až 800 Sk/t. To sa zákonite muselo prejaviť aj v cene múky. Momentálne nemáme dostatok pšenice a melieme, ako sa hovorí, z ruky do úst. Nákup zo štátnych hmotných rezerv údajne neprichádza do úvahy, pretože zásoby v nich podľa mojich informácií nedosahujú potrebný limit. O zníženie limitu by musel požiadať minister P. Koncoš vládu. Aj preto ma prekvapilo, keď povedal, aby sme sa obrátili na ŠHR. Pritom do novej úrody potrebujeme ešte asi 30-tisíc ton pšenice.
Ivan ŠMIHULA, riaditeľ spoločnosti Gubek, Moldavský automatický mlyn, Moldava nad Bodvou: - Najzložitejšia situácia je na východnom Slovensku, pretože potravinárskej pšenice je na východe minimum. Musíme si ju zabezpečovať zo západného Slovenska. Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že enormne rastú požiadavky na múku zo strany pekárov, cestovinárov i spotrebiteľov, ktorí požadujú kilogramové balenie. Pred tromi týždňami sme ešte chodili a prosili, aby od nás kupovali výrobky, a teraz sme priam zavalení objednávkami. Do novej úrody pritom nemáme dostatok pšenice. Rokovali sme už v Maďarsku, v Česku i na západnom Slovensku. Po žatve boli pritom naše vyhliadky omnoho optimistickejšie. Veď ešte vlani 12. júla pri stretnutí poľnohospodárov na Sivci odznelo, že potravinárskej pšenice je dosť, pritom žatva bola na západnom Slovensku hotová iba na 80 a na východnom na 20 percent. Vtedy chýbala len kŕmna pšenica a jačmeň, a rátalo sa s tým, že do konca roka 2000 sa dovezie vyše 400-tisíc ton kŕmnych zrnovín. Do tohto termínu sa však importovalo necelých 40-tisíc ton. To vyvolalo u poľnohospodárov veľkú neistotu, preto sa rozhodli skrmovať aj tú potravinársku pšenicu, ktorú sme mali zakontrahovanú. Prvovýrobcovia s ktorými rokujem celkom nerozumejú politike ŠFTR. Na verejných predajoch organizovaných fondom dostať kŕmnu pšenicu i jačmeň po 5800 Sk/t. Kto si ju kúpi dostane dotáciu, ale len potom, ak si ju kúpi za vlastné peniaze. Poľnohospodári však na to nemajú dostatok financií a nevedia ani, kedy im bude vyplatená dotácia. To ešte viac sťažuje situáciu nám, mlynárom. V priebehu mesiaca sa zvýšila cena pšenice o 600 Sk/t a stále rastie. Netrúfam si
Autor: Adriana VEREŠPEJOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
