Fedor Mikovič, tlačový tajomník ministra

Bratislava "V pestovaní pšenice už tradične dosahujeme na Slovensku dobré výsledky, čím naši poľnohospodári doteraz vždy dokázali dopestovať dostatok tejto komodity pre výživu nášho obyvateľstva, ale aj na vývoz. Pšenicu pestujeme u nás na ploche 400 tisíc hektárov. Pri hektárovej úrode nad 4 tony dosahujeme v SR produkciu 1 milión 700 tisíc ton. Domáca spotreba na potravinárske a kŕmne účely, ako aj na prípravu osív predstavuje 1 milión 500 tisíc ton, to znamená, že z úrody bežného roka môžeme pšenicu aj exportovať.

V uplynulom roku sme pšenicu zasiali ploche 406 tisíc hektárov, no suché počasie spôsobilo zníženie hektárovej úrody na 3 tony. Tým celková produkcia SR dosiahla objem iba 1 milión 254 tisíc ton. Prieskum, ktorý vykonali pracovníci Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory potvrdil, že napriek nízkej úrode naša pšenica dosahovala vysoké parametre kvality a takmer 70 percent úrody zodpovedalo norme pšenice potravinárskej. Ukázalo sa, že je len nedostatok pšenice kŕmnej.

Naši odborníci po zbilancovaní všetkých zdrojov vypočítali, že na Slovensko musíme doviesť 130 tisíc ton tejto komodity.

Vzhľadom na dostatok potravinárskej pšenice a na nedostatok kŕmneho obilia, prijala vláda Slovenskej republiky na môj návrh opatrenia na zmiernenie dosahov sucha pre poľnohospodárov,-uviedol minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš.

Prvým podporným krokom bolo vykrytie cenového rozdielu medzi dovoznou cenou kŕmneho obilia a jeho cenou na domácom trhu. Dotáciou na ceny kŕmneho obilia sme sa rozhodli predísť zvyšovaniu spotrebiteľských cien živočíšnych produktov, teda mäsa a mlieka. Potravinársku pšenicu totiž s ohľadom na vlaňajšiu úrodu štát dovážať nebude a takisto nebude poskytovať dotácie na cenové rozdiely medzi jej dovoznou cenou a cenou pšenice z domácej produkcie.

Druhým opatrením zo strany štátu bolo poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu zálohy budúcej ceny oproti skladiskovým záložným listom a na úhradu nákladov, spojených so skladovaním potravinárskeho obilia hneď po zbere úrody vo verejných skladoch.

Ďalšie opatrenie sa dotýkalo colnej politiky: zaviedli sme nulové clo na stanovené dovozné kvóty pšenice, jačmeňa a kukurice, ktoré platilo do 31. decembra minulého roka. Majitelia mlynov na rozdiel od slovenských výrobcov sladu tieto cenové a colné výhody dodnes nevyužili. Aj preto sme platnosť nulového cla predĺžili od 1. februára do 31. mája 2001 a to na dovoz 100 tisíc ton pšenice, 200 tisíc ton jačmeňa a 82 tisíc ton kukurice. Mlynári sa neunúvali rokovať s poľnohospodármi najmä o nákupe na verejné sklady a nevyužili ani nákupy prostredníctvom skladiskových záložných listov. Keď uskladnené obilie zálohovo prefinancuje ŠFTR. Pre porovnanie: úrody jačmeňa boli vlani na Slovensku podstatne nižšie, ako úrody potravinárskej pšenice. Napriek tomu pivovary a sladovne svojou aktívnou obchodnou politikou dokázali zabezpečiť dostatok sladovníckeho jačmeňa na výrobu sladu pre domácu potrebu, i na export, až do novej úrody. Ponúkli totiž poľnohospodárom primerané ceny a predišli tak kríze v zásobovaní.

Kŕmne obilie sa však dováža aj prostredníctvom Štátneho fondu trhovej regulácie SR v poľnohospodárstve (ŠFTR). Doteraz sme s nulovým clom doviezli 41 tisíc ton pšenice a 142 tisíc ton jačmeňa, z toho 72 tisíc ton cez ŠFTR.

ŠFTR uzatvoril s dovozcami na rok 2001 nové hospodárske zmluvy na 118 tisíc ton pšenice, pričom sa ešte 100 tisíc ton má doviesť na základe zmlúv z minulého roka.

Dovážané kŕmne obilie sa predáva formou verejných predajov, teda burzou. Tie sa konajú v budove MP SR každých štrnásť dní. Po preukázaní dokladov, ktoré potvrdia, že kŕmne obilie z dovozu bolo použité na kŕmenie hospodárskych zvierat, poskytujeme dotáciu do výšky 1500 Sk, v závislosti na výške skutočnej ceny obilia, predaného na burze.

Mlynári však ponúkali poľnohospodárom za potravinárske obilie ceny na úrovni cien kŕmneho obilia, ba dokonca i nižšie. Pestovateľom obilia, ktorí sú zároveň aj chovateľmi hospodárskych zvierat, sa preto neoplatilo za takéto pre nich nevýhodné ceny predávať obilie mlynárom a obstarať si kŕmne obilie z dovozu za vyššie ceny.

Nedostatkom potravinárskej pšenice sme sa vo vedení MP SR zaoberali na troch poradách za účasti zástupcov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, mlynárov, pekárov, ŠFTR a Správy štátnych hmotných rezerv. Podľa informácií mlynárov chýba do novej úrody 150 tisíc ton potravinárskej pšenice. Na odstránenie nedostatku potravinárskej pšenice sme prijali nasledovné opatrenia:

- možnosť dovozu s nulovým clom, ktoré inak predstavuje vyše 20 percent z ceny,

- popri predchádzajúcom pozastavení vývozu potravinárskej pšenice sme Ministerstvu hospodárstva odporučili pozastaviť aj vývoz múky,

- ŠFTR predĺžil poskytovanie záloh na skladové záložné listy na potravinársku pšenicu do 30. apríla 2001-02-21

- Ministerstvo pôdohospodárstva získalo zábezpeku od Slovenskej záručnej banky na poskytnutie úveru pre mlynárov na dovoz potravinárskej pšenice z Českej republiky.

Aby sme eliminovali tlaky na zvyšovanie spotrebiteľských cien výrobkov z potravinárskej pšenice, teda múky, chleba a cestovín, ŠFTR robí opatrenia na dovoz pšeničnej múky zo zahraničia. Chceme tak vyjsť v ústrety odberateľom múky, najmä pekárňam a cestovinárňam.

Po privatizácii aj mlyny, ako napokon všetky spracovateľské podniky, sú v súkromnom vlastníctve, veľmi často aj v rukách fyzických osôb. Niektoré mlyny pracujú bez problémov, ale v mnohých prípadoch, bohužiaľ, noví vlastníci nedokázali zvládnuť svoju úlohu a vinou ich neschopnosti, niekedy možno i tunelovania firmy, je prevádzka mlynov ohrozená,- pripomenul P.Koncoš.

Ak sa teda niektorí mlynári rozhodnú zneužiť situáciu, do ktorej náš trh s obilím a múkou sami dostali a odvážia sa zvyšovať spotrebiteľské ceny, podám vo vláde návrh na prijatie regulačných cenových opatrení.

V tomto roku sa ukazuje dobrá úroda pšenice. Slovenskí poľnohospodári zasiali 400 tisíc hektárov ozimnej pšenice, v jarnom čase sa plánuje vysiať ešte 12 tisíc hektárov jarnej pšenice a tak pri predpokladanej úrode 4 a pol tony z hektára by sa nám malo urodiť 1 milión 800 tisíc ton pšenice. To by malo vystačiť nielen na domácu spotrebu, ale zvýši nám aj na vývoz, pravdaže, za predpokladu, že nás obídu prírodné kalamity, ktoré náš rezort postihli v uplynulých rokoch."

Autor: Palangkaraya (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.