generálke tvrdili, že stále hľadajú najoptimálnejšieho partnera k Stanislavovi Šestákovi. Voľba v jarnej domácej ouvertúre padla na Martina Jakubka. Ten sa však už v 20. min. zranil a so štyrmi stehmi na hlave a otrasom mozgu skončil po jednom z hlavičkových súbojov v prešovskej nemocnici. Klubový šéflekár primár MUDr. J. Kľoc nám prezradil, že Jakubko sa najskôr na tréningu objaví o týždeň. To by ale znamenalo, k najmladšiemu superligovému útočníkovi zeleno - bielych S. Šestákovi (na fotografii) hľadať na ďalší zápas ďalšieho partnera.
"Je to jednoducho na trénerovi koho ku mne postaví," reagoval na našu otázku po zápase futbalista, ktorého na hrote domáceho útoku, najmä po zmene strán, bolo ozaj cítiť. "Som rád, že šanca nastúpiť sa ušla mne. Škoda, že sa Jakubko zranil. V úvode mal zopár dobrých akcií. Spolupracovalo sa mi s ním celkom dobre. Vytváral mi vyhrávaním osobných súbojov dostatok priestoru a i dosť často som bol s loptou v kontakte. Musím však podotknúť, že s každým, kto si so mnou vie loptu vymeniť, spolupracovať, sa mi hrá dobre." Pravdou ale je, že po jeho odchode, kým sa Marián Adam rozbehal, ste zostali trochu osamotený a navyše, Žilinčania prevýšili Tatran v strede poľa a razom iniciatíva prešla na ich kopačky. "Žilinčania nás zhruba od polovice prvého polčasu ubehali. Akosi s tým, že ich obrancovia, predovšetkým stopéri, si loptu posúvali po šírke obrannej línie, sme sa vyrovnať nevedeli. Behali sme síce, ale naprázdno a nič mimoriadne už nevytvorili." Po prestávke to však bolo už niečo celkom iné. Najmä vás bolo vpredu výrazne cítiť. Čím nastal takýto obrat? "Viac zaberala stredová formácia. Trochu sme sa i stiahli a po kontrách prichádzali tie pre Žilinčanov zložité situácie." Takmer vo všetkých ste mali prsty práve vy. Paradoxné pri tom je, že gólovo ste vyšli naprázdno... "Jasné, i ja som túžil zapísať sa do streleckej listiny. Tentoraz to ale bolo súdené niekomu inému. Vôbec ma to však nemrzí. Naopak. Veď napríklad na prvý som Filipovi prihral a asistoval i pri ďalších. Takže radosť sme po záverečnom hvizde mali všetci rovnakú." Lenže keď v 75. minúte, teda v čase, kedy hostia riadne Tatran tlačili, mali ste malé dušičky... "To je fakt. Vtedy by sme sa uspokojili aj s bodom. Osud chcel, aby sme brali tri. Takto, aby za štyri posledné minúty dalo mužstvo tri góly, sa zápasy ozaj často nekončia. Naša radosť je o to väčšia, že pred zápasom nás mnohí odpisovali, neverili nám."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
