Mir už zvoní umieračik, a hoci zatiaľ ide všetko podľa plánu, nik nechce riskovať to, čo sa už Rusom stalo so Saľutom 6 a Američanom so Skylabom, ktorý sa zrútil nad Argentínou.
Od piatka je v prevádzke horúca linka medzi odborníkmi z Ruska, zo Spojených štátov a z krajín Európy. Blíži sa kritický deň, keď sa Mir priblíži k Zemi na rizikovú vzdialenosť 240 km. Tým bude 6. až 8. marec.
Vo februári a v marci je horná vrstva atmosféry hustá. Pre likvidáciu stanice sú to vhodné parametre, aby mohla v atmosfére zhorieť. Dôležité je však aj také nasmerovanie, aby horiaca padala atmosférou v čo najšikmejšom uhle. To sa stane medzi 14. až 16. marcom. Presný čas odborníci určia doslova na poslednú chvíľu. Nemožno vylúžiť, že likvidácia bude 13. marca, teda deň pred plánovaným termínom, aby sa nestihla šíriť panika.
Podľa riaditeľa letu Solovjova je komplex stanice (k Miru je pripojená aj nákladná loď Progress, ktorá doviezla 1797 kg paliva) v dobrom stave. V Mire je teplota 23 stupňov Celzia a kedykoľvek ešte môžu nabehnúť vesmírni opravári.
Opatrnosť, hoci je stanica pod kontrolou, je potrebná, pretože rizikový odhad neúspechu je dvoj- až trojpercentný. Aj toto percento je nepríjemné, lebo v dosahu sú takmer všetky metropoly Európy a pred krupobitím železa neochráni ani betónový kryt.
Cieľové miesto dopadu zvyškov stanice je v Tichom oceáne, za Novým Zélandom a pred Južnou Amerikou, 45 stupňov južnej šírky a 140 stupňov západnej dĺžky. Kovové trosky vesmírneho vraku rozstrieľajú rýchlosťou niekoľko sto kilometrov za hodinu prázdnu oblasť v oceáne, širokú 200 kilometrov a dlhú 5500 kilometrov, čo je oblasť 23-krát väčšia ako Slovensko. Vlny oceánu zasypú projektily zhoreného Miru, ktorých hmotnosť sa odhaduje na 12 až 30 ton, podľa toho, ako šikmo sa podarí Mir naviesť do atmosféry.
Osudný manéver Miru odštartuje zapnutie hlavného motora lode Progress, ktorým sa komplex zbrzdí asi o 28 metrov za sekundu, čo spôsobí výrazné zníženie výšky, následný smrtiaci úder ďalšie zapnutie motora Progressu v zatiaľ neurčenom dni medzi 14. až 16. marcom.
Mir prudko padne o stovky metrov. Odtrhnú sa slnečné panely, vyletia priezory, železo očervenie. Vyšľahnú plamene a horiaca fakľa sa rozpadne na tisíce kúskov, budú fŕkať na všetky strany, a ich nezhorené zvyšky dopadnú na Zem. Modlime sa, aby to bolo skutočne nad vybraným miestom v oceáne.
Stanica Mir zanikne. O 25 rokov to čaká komplex ISS-Alfa, ktorý sa ešte stále len buduje, ale už teraz je raz taký veľký ako Mir. Vtedy už možno bude ľudstvo disponovať bezpečnejšími a účinnejšími prostriedkami na jeho likvidáciu.
Milan LACKOVIČ
eventuálne okno:
Čo predstavuje riziko neúspechu 2 - 3 percentá:
o Motor Progressu sa včas nevypne
o Motory Progressu budú pracovať kratšie
o Motory Progressu sa vôbec nezapnú - potom príde k neriadenému samovoľnému zániku bez možnosti usmernenia dopadu 23. marca
o Porucha orientácie
o Náhoda, v podobe zlyhania hocičoho (vrátane ľudského faktora)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
