autorský (SOZA). Ide o združenie tvorcov hudby, ktoré je na základe zákona o kolektívnom spravovaní autorských práv (Zákon č.283/1997 Z.z.) oprávnené udeľovať súhlasy a povolenia na používanie hudobných diel, vyberať za ne autorské odmeny a tieto rozučtovávať jednotlivým autorom. Na základe svojich zmlúv s jednotlivými skladateľmi, upravovateľmi, textármi, ich dedičmi a hudobnými vydavateľmi SOZA vykonáva práva prakticky všetkých slovenských tvorcov hudby. A na základe zmlúv s obdobnými združeniami v zahraničí vykonáva na území Slovenska aj práva prakticky všetkých hudobných tvorcov sveta.
Všetky základné aj podrobné informácie o tomto zväze môžu záujemcovia získať na adrese SOZA, Rastislavova 3, 821 08 Bratislava 2. Nám ich poskytol Tomáš Janovic, ktorý je zástupcom SOZA pre public relations. Zaujalo nás viacero otázok. Niektoré nám zodpovedal priamo T. Janovic, na iné sú odpovede v materiáloch zväzu. Viaceré, na ktoré bude v budúcnosti potrebné nájsť odpoveď, však vznikajú práve pri uvádzaní teórie do praxe.
- S ktorými slovenskými, ako aj zahraničnými
vydavateľstvami má SOZA dohodu o kontrole dodržiavania autorských práv?
"Tu to funguje na trochu inom princípe, SOZA je súčasťou CISAC, Medzinárodnej konfederácie spoločností autorov a skladateľov. Táto nezisková a nevládna organizácia v roku 1999 združovala 158 spoločností v 86 krajinách celého sveta. Kontrola dodržiavania autorských práv a odvádzanie poplatkov autorom teda pracuje na tejto úrovni, nie formou zmlúv s jednotlivými vydavateľstvami alebo autormi. Tých zastrešujú ich domáce zväzy."
- Kontroluje SOZA napríklad aj to, či súkromná televízna stanica nepoužíva ako hudobný podklad tvorbu umelca bez toho, aby na to mala povolenie? Konkrétne - STS Markíza pod uputávku na hokej dala hudbu skupiny Helloween, v inom prípade použila skupinu Apocalyptica.
"SOZA dáva súhlas televíznym spoločnostiam na výrobu a použitie hudobných diel v celom vysielaní."
- Dajme tomu, že sa to kontrolovať dá a že televízne stanice používajú len hudbu autorov, členov zväzov, s ktorými má SOZA uzavretú zmluvu o spolupráci. Zatiaľ však neexistuje povinnosť požiadať o súhlas na použitie diela ako hudobného podkladu priamo autora.
"Bolo by vhodné, keby k niečo takému dochádzalo, pretože je viac ako isté, že v mnohých prípadoch by tento súhlas udelený nebol. Autorov, ktorí si neželajú, aby ich hudba slúžila ako podklad pre reklamy či uputávky na kadejaké s hudbou nesúvisiace podujatia, je dosť. Zvlášť to platí pri tých, ktorí nemajú záujem byť zastrešovaní ochrannými zväzmi."
Pokiaľ ide o poplatky, lepšie povedané autorské odmeny v prípade verejných vystúpení (ani zďaleka nejde len o koncerty), SOZA má paušálny sadzobník na všetky mysliteľné podujatia a situácie (jeho tvorcom nemožno uprieť genialitu, mysleli naozaj na všetko). Je dostupný na adrese zväzu. Výšku poplatku však možno vypočítať aj podľa veľkosti alebo priestranstva - počtu návštevníkov a podľa výšky priemerného vstupného. Je zaujímavé, že sa tu berie najvyšší možný počet návštevníkov. Ten sa v prípade, že ho presne určiť nemožno, vypočíta podľa vzorca 2 osoby na meter štvorcový plochy.
Ešte zaujímavejšie je, že, ako sa píše v informačných materiáloch SOZA "cieľ usporiadania verejnej hudobnej produkcie alebo jej hospodársky výsledok (zisk alebo strata) nemá vplyv na výšku autorského honoráru." To ale v praxi znamená okrem iného to, že ak na akciu, kde by podľa vypočítanej rovnice malo prísť 1000 ľudí, príde len 50, nikto na to ohľad brať nebude. Sme teda tam, kde v prípade nedávno spomenutého 20-percentného poplatku zo vstupného pre mestskú časť.
Ten je "humánnejší" v tom, že sa týka len fyzicky predaných lístkov. Tu naviac autorský poplatok platí aj v prípade, že sa vstupné nevyberá. Podrobnosti, ako aj výnimky a zľavy sú v sadzobníku našťastie uvedené.
- Nestalo sa raz ani dvakrát, že inšpektori zväzu požadovali poplatky aj v prípade akcií, kde autori ani interpreti jeho členmi neboli, a v mnohých prípadoch poplatky inkasovali. Zaujímalo nás teda, či je SOZA oprávnený vyberať poplatky aj v prípade, že ani jeden z autorov na koncerte, prípadne na akejkoľvek inej akcii v zväze nie je a všetci hrajú vlastnú tvorbu.
"SOZA vyberá poplatky len za chránené diela. V tomto prípade je však potrebné tento fakt vopred nahlásiť. Ušetrí sa tým veľa komplikácií a času."
Tu v každom prípade SOZA nemá právo na nijaké poplatky ani na pokuty v prípade, že organizátor vopred nič nenahlásil, takže ak k niečomu takému dôjde, treba sa brániť. Aj prípadné dodatočné spisovanie účinkujúcich atď. je však v prvom rade kopou zbytočného papierovania.
Samotný pojem "verejná reprodukcia hudby" je naozaj široký. Po koncerty, diskotéky, plesy, tanečné zábavy alebo aj miestny rozhlas je to viac-menej jasné, zaujímalo nás ale, čo v prípadoch, keď je v reštaurácii pustený televízor, rádio, prípadne magnetofón, alebo ak predavač na trhu má pustené rádio alebo magnetofón.
Spomenuli sme už, že sadzobník pamätá na všetko. Kvôli stručnosti, súhlas SOZA potrebuje každý, kto chce chránené hudobné dielo použiť na iný účel, než je osobné počúvanie v súkromnom okruhu. Takže v sadzobníku sú podrobne rozobraté reštaurácie, pohostinstvá, rekreačné chaty a dokonca dopravné prostriedky. A po chlebe majú aj trhovníci. Nech už ide hudba z jedného zdroja pre celé trhovisko, alebo má každý predavač pustené vlastné zariadenie - rádio či magnetofón, má poplatok "ušitý na mieru."
Walk- a diskmany majú pravdepodobne výnimku. A podľa zdravého rozumu by sa poplatkom vyhol aj ten, kto by púšťal hudbu autora, ktorý nie je členom žiadneho autorského zväzu. Vzhľadom na to, že ak si niekto pustí na trhu rádio či magnetofón, a ak chce v tom hluku niečo počuť, musí pridať hlasitosť bez úmyslu vyberať za to peniaze, je poplatok v tejto situácii diskutabilný. Bez vyrývania - čo napríklad v prípade, že niekto leží na pláži, počúva hudbu a ľudia okolo ju počujú tiež. Variácie na túto tému možno vymýšľať donekonečna. Podľa v zásade dobre mienenej myšlienky, že autor si za svoje dielo zaslúži odmenu, je teoreticky spoplatniteľné aj toto.
A ak by sme išli až do úplnej absurdity, čo s niekým, kto si v paneláku púšťa hudbu tak hlasno, že z toho "majú niečo aj susedia"? V tomto prípade majitelia rozhlasových a televíznych prijímačov platia koncesionárske poplatky a autorské honoráre platia rozhlasové, respektíve televízne stanice. Tak je to však aj v prípade nielen spomenutého trhovníka, ale aj reštaurácií či iných verejných miest, kde ľudia nechodia v prvom rade kvôli hudbe. Napriek tomu na nich sadzobník pamätá.
Ochrana autorských práv je záslužná idea, o tom nikto nepochybuje. Ako vidno, na tomto poli nie je všetko také jednoduché, ako sa zdá. Autorský zákon a SOZA ako organizácia, ktorá by na jeho dodržiavanie mala dohliadať, mnoho vecí skrátka vidia inak ako laik. Je však dobré poznať nielen svoje povinnosti, ale aj práva. Skúsenosti vravia, že mnohí "tiežochrancovia" toho či onoho zákona profitujú práve z neinformovanosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
