V súčasnosti prebieha hektická debata okolo návrhu zákona o vysokých školách(VŠ), ktorý bol predložený na verejnú diskusiu.

Jej cieľom je zozbieranie čo najväčšieho počtu vecných pripomienok (od odbornej i laickej verejnosti), ktoré môžu byť použité v konečnom znení zákona.

Horúcimi bodmi sú subjektivita fakúlt, označovanie vysokých škôl, pracovné zaradenie docentov a profesorov, či financovanie vysokého školstva. Študentov bude pravdepodobne najviac zaujímať ich účasť na financovaní vysokých škôl...

Finančné vzťahy medzi štátom a VŠ sú v návrhu riešené pomerne jednoznačne. Verejné a štátne VŠ budú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že prostriedky sa poskytnú prostredníctvom kapitol príslušných ministerstiev. Podľa návrhu budú štátnymi iba vojenské a policajné VŠ. Novinkou v poskytovaní dotácií je, že neakreditované odbory sa k nim nedostanú.

Jednoznačnosť sa objavuje aj pri finančných vzťahoch medzi štátom a študentmi. Štát v rámci možností zabezpečuje právo na rovnaký prístup občanov k vysokoškolskému vzdelávaniu vytvorením systému sociálnej podpory. Má umožniť študovať aj sociálne slabším skupinám obyvateľstva. Sociálna podpora bude mať priamu formu - štipendium (sociálne alebo rodičovské), alebo nepriamu formu - zabezpečenie možnosti stravovania a ubytovania, podpora športových a kultúrnych aktivít, zabezpečenie možnosti získať ďalšie druhy podpory počas štúdia. Študenti majú aj príležitosť získať pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu.

Finančným vzťahom medzi študentami a VŠ už jednoznačnosť chýba. Návrh predkladá tri alternatívy:

1. príspevky na denné i externé štúdium

2. bezplatné denné, platené externé štúdium

3. bezplatné štúdium

1: Prvá alternatíva ráta s platením školného všetkými študentmi. Zdôrazňuje, že študenti prvého (bakalárskeho) a druhého (magisterského) stupňa, ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia, budú platiť štandardné školné. Od jeho platenia budú oslobodení študenti, ktorým bude priznané sociálne štipendium. Študenti nespĺňajúci podmienky na priznanie sociálneho štipendia, žijúci v rodinách, kde príjem na člena domácnosti nepresiahne dvojnásobok hranice na priznanie sociálneho štipendia, budú platiť polovicu zo štandardne určeného školného. Študenti tretieho (doktorantského) stupňa v dennej forme budú od platenia školného tiež oslobodení. Naopak, platiť budú všetci študenti externých foriem štúdia, a to vo všetkých troch stupňoch.

2: Podľa druhej alternatívy školné nebudú platiť študenti dennej formy štúdia v študijných programoch prvého a druhého stupňa, ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia. Rovnako to bude i pri dennej forme štúdia v doktorantských študijných programoch. Platiť školné budú povinní študenti externých foriem.

3. Tretia alternatíva je takmer totožná s druhou alternatívou. Rozdiel je v tom, že študenti externej formy študijných programov prvého a druhého stupňa nebudú platiť školné.

Nájdeme tu aj ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkých:

* základom na určenie výšky školného na VŠ bude výška minimálnej mzdy

* výšku štandardného školného určí ministerstvo na začiatku kalendárneho roku po prerokovaní s VŠ

* ak študent dennej formy bude študovať bez vážneho dôvodu (napríklad zdravotného) dlhšie ako je štandardná dĺžka štúdia, bude povinný uhradiť vysokej škole ročné školné vo výške päťnásobku štandardného školného

* školné pre cudzincov určí VŠ

* verejná VŠ bude môcť určiť poplatky za úkony spojené s prijímacím konaním, so zabezpečovaním rigorózneho konania a obhajobou rigoróznej práce, s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu a za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií

* verejná VŠ zverejní výšku školného a poplatkov spojených so štúdiom pre nasledujúci akademický rok pred termínom podávania prihlášok

* rektor môže poplatky a školné znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti

* školné a ostatné poplatky budú príjmom VŠ

* najmenej 30% príjmov zo školného s výnimkou príjmov bude príjmom štipendijného fondu verejnej VŠ

Bezplatné štúdium vo všetkých formách existuje pravdepodobne už iba vo fantázii rojkov. Isté však je aj to, že ak chce štát preniesť časť bremena financovania vysokých škôl na študentov a ich rodičov, musí pre nich vytvoriť vhodné ekonomické a sociálne podmienky. A to si vyžiada viac ako len uvedenie nového zákona o vysokých školách do života!