podarilo doslova naškriabať na chlp presne potrebných 90 hlasov. Podľa pôvodného zámeru jej štyroch predkladateľov I. Šimka (SDKÚ), P. Kresáka (SOP), P. Hrušovského (KDH) a právneho experta SDĽ L. Orosza (SDĽ). Ich snahou bolo najmä vyriešenie nahromadených problémov, ktoré vznikli pri "chvatnom" prijatí prvej samostatnej ústavy SR ako aj zakomponovanie ustanovení, ktoré sú potrebné pri našich ambíciách o vstup do EÚ a NATO. Novela ústavy má pritom reagovať na doterajšie skúsenosti s jej nie vždy jednotným výkladom, rešpektovať najaktuálnejšie trendy a odstrániť nedokonalosti súčasného systému.
"Po psychickej a fyzickej stránke bol celý proces prijímania dosť vyčerpávajúci. V schválenie novely som začal veriť uplynulý týždeň. Vyskytli sa síce aj chvíle, keď sme pochybovali, ale tie našťastie rýchlo pominuli. Absolvovali sme množstvo diskusií s nerozhodnutými poslancami. Osobne som rokoval s P. Kanisom, ktorý predložil viaceré pozmeňovacie návrhy o poistkách poistiek. Som rád, že aj vďaka tomu sa našlo potrebných 90 poslancov. Mrzí ma, že opozícia mala 1,5 roka času na rokovanie o svojich námetoch, no za ten čas neurobila nič. O to väčšie však boli ich invektívy počas rokovania... Žiaľ je to obraz našej politickej scény. Na prijatie kompromisov totiž treba vždy dvoch," spomína si na tri posledné pohnuté týždne jeden z jej spolutvorcov Ladislav Orosz.
Ten ako správny Slovák spolu s ďalšími troma predkladateľmi a pracovníkmi kancelárie NR SR oslávili prijatie novely tekutým spôsobom. "Som presvedčený, že ak by bola pri moci akákoľvek politická garnitúra, musela by prijať novelu ústavy. Na chvíľu sme si sadli a otvorili sme fľašu šampanského. Nebojte sa, všetci sme však zostali triezvi... Potom som sa bol prejsť okolo Dunaja, čo bol po tých týždňoch skvelý relax," konštatuje predseda Ústavno-právneho výboru NR SR, doteraz dostávajúci blahoželania, ktoré vyvažujú viaceré nesúhlasné a urážlivé listy.
Po schválení novely čaká na slovenských občanov, teda aspoň na papieri, viacero pozitívnych zmien. Podľa L. Orosza prijali poslanci ústavu pre 21. storočie, ktorá vytvára podmienky pre budovanie novej modernej spoločnosti na úrovni doby a je z veľkej miery kompatibilná s ústavami vyspelých európskych krajín. Prehĺbila sa v nej ochrana základných práv a slobôd občanov prostredníctvom podaní na Ústavný súd a mala by sa ňou zvýšiť nezávisloť nášho súdnictva zlepšením vymáhateľnosti práva. Prezident môže ešte pred vyhlásením referenda požiadať ÚS o posúdenie jeho súladu s ústavou. Obmedzil sa taktiež vplyv politických strán na výkon moci v štáte, no na druhej strane sa môže referendom obmedziť naša suverenita po možnom vstupe do EÚ alebo NATO. Novela tiež zakotvuje aj vyššie územné celky, čím sa regionálna samospráva priblíži omnoho bližšie k občanom. Zavádza sa aj inštitút ombudsmana. "Hoci v tom nevidím nejaké spasenie alebo zázrak, skúsenosti z ostatných krajín dokazujú, že to je potrebné. Taktiež podľa skúseností zo zahraničia očakávame zlepšenie boja s kriminalitou, na čo má poslúžiť predĺženie ústavnej lehoty od zadržania až po vzatie do väzby z 24 až na 48 hodín."
Zrejme každý daňový poplatník ocení zvýšenie právomocí Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý sa už bude môcť zaoberať aj niektorými nekalými praktikami v činnosti Sociálnej a zdravotných poisťovní alebo vo FNM skontrolovať doterajší postup v procese privatizácie. Na niečo podobné sa môžu tešiť aj šéfovia verejnoprávnej STV a SRo, ktorých dlhodobo "záporné" hospodárenie sa taktiež stane predmetom záujmu NKÚ.
Našťastie pre schválenie novely ústavy sa nerokovalo o požiadavke SMK o "vyhodení" jej preambuly, ako aj o pôde neznámych vlastníkov, či o návrku Anny Záborskej z KDH o absolútnom zákaze interupcií. Dôvodom tejto rokovacej "neochoty" bola totiž tichá koaličná dohoda - nevnášať do novely kontraverzné témy. "Preambulu sme ponechali skôr kvôli histórickej súvislosti s predchádzajúcim prijímaním ústavy, no nevylučujem, že niekedy v budúcnosti sa úplne zruší. O pôde neznámych vlastníkov sme nerokovali, keďže to bolo nad rámec ústavy. A otázka interupcií je taktiež príliš komplikovaná a len zbytočne sťažila už aj tak neľahké politické rokovania. Podľa nášho názoru je súčasná právna úprava dostatočná a nie je potrebné ju novelizovať, či dokonca zakotviť v ústave," myslí si L. Orosz a jedným dychom dodáva, že niekedy vo vzdialenejšej budúcnosti by takéto závažné rozhodnutia o zmene ústavy mali mať možnosť potvrdiť aj občania v referende. "Zatiaľ však na to u nás nie je dostatočná politická kultúra a navyše skúsenosti so zneužívaním doterajších referend nás od toho odrádzajú..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.