detskému divákovi a je orientovaná na približovanie ľudovej kultúry prostredníctvom spevu, tancov, hudby, slovesného folklóru i remesiel. Po troch rokoch existencie si získala množstvo priaznivcov, ktorí privítali, že sa na obrazovku dostávajú naše piesne a tance vo forme, ktorá púta predovšetkým mladších divákov. S námetom na takúto reláciu prišiel pred tromi rokmi choreograf Vladimír Urban. S akým cieľom išiel do televízie so svojím námetom?

"Televízia má svojskú štruktúru a hierarchiu, podľa ktorej tvorí. V minulosti boli viaceré relácie, ktoré sa orientovali na folklór. Nepravidelné aj pravidelné. Cítil som, že treba vytvoriť niečo pravidelné, nejakú platformu, na ktorej bude šanca, aby sa realizovali najmladší. Myslím, že balada Vandrovali hudci, ktorá je známa po celom Slovensku, je inšpiratívna. Zobrali sme si ju ako podklad."

V pesničke sa spieva o tom, ako vandrovali hudci z Brezna do Levíc, jeden nemal gatí, druhý nohavíc. Išla s nimi panna, celá slamená, všetci boli hluchí ako polená. Humor v slovenskom ľudovom umení dáva šancu priblížiť ho deťom tak, aby ho brali bez zábran. ´Vandrovníkom´ sa to podarilo aj vďaka zaujímavej koncepcii. Od januára sa ale trochu zmenila. Prečo?

"Naozaj sme zmenili koncepciu. Predtým vandrovníci vandrovali po Slovensku náhodne, aby si našli podobných, ako sú oni. Teda takých, čo majú radi folklór, pesničky. Zavolali ich do štúdia a tam nahrali ich vystúpenie. Takto sa v štúdiu vystriedalo množstvo detských folklórnych súborov. Teraz to chceme robiť cielene. Vandrovníci budú putovať po Slovensku po jednotlivých regiónoch. Začali na Šariši, zastavia sa na Gemeri, budú putovať po Turci a tak ďalej. V rámci koncepcie televízie sa trochu skrátil vysielací čas. Pôvodne to bola 45-minútová relácia, teraz má 30 minút. Ale to, čo bolo predtým obľúbené, ostáva. Vždy je záruka, že tam bude typická pieseň, tanec, škola tanca, remeselníci, ľudoví umelci, ukážka niečoho typického, čo sa do štúdia doniesť nedá. Napríklad pri Šariši sme pridali ukážky zo Šarišského hradu, keďže názov regiónu je odvodený práve od neho."

Podobných programov nie je na televíznych obrazovkách veľa. Skôr naopak. Aká je odozva divákov? Pochopili zámer autorov?

"Odozva je od menších i väčších divákov. Ozvalo sa veľa učiteľov a rodičov, sú radi, že taká relácia je. Bezprostredne reagujú deti, ktorým sa relácia zapáči. Hneď píšu, napríklad že sa im páčila teta, ktorá ukázala zaujímavú techniku maľovania kraslíc. Úspech mali zvieratká, ktoré sa tam objavili. Mnohí si pochvaľujú školu tanca, sú radi, že majú šancu naučiť sa konkrétny tanec, jednoduché kroky. Učitelia si pochvaľujú, že majú materiál, z ktorého čerpajú priamo na hodinách prostredníctvom videonahrávky. Veľa mamičiek na materskej si chváli, že deti vydržia sedieť pri celých vandrovníkoch. Píšu aj celé rodiny. Zvláštna kategória sú dôchodcovia. Majú blízky vzťah k deťom a veľmi pozorne túto reláciu sledujú."

Keď vezmeme celé Slovensko, sú oblasti, z ktorých sa ešte nedostali deti alebo súbory do vysielania?

"Mne sa vidí, že áno. Prvá koncepcia nebola taká, že by sme chceli všetko. Nehľadali sme podľa nejakého kľúča. Teraz sme si povedali, že pôjdeme podľa regiónov Slovenska: Šariš, Liptov, Kysuce, Orava. Keď sa zastavíme na Orave, možno horná Orava, ktorá má svoj goralský miniregión, bude stáť za to, aby sme sa tam zastavili tiež. Alebo Malohont a Gemer sa často dáva spolu. Urobíme zvlášť Gemer, Hont i Malohont."

Deti si zvykli aj na výtvarnú stránku. Postavičky vandrovníkov sa vynímajú na tričkách, ktoré sú vzácnou výhrou v súťažiach, sú skutočným obrazom celej relácie.

"Dobre a šťastne sme si zvolili výtvarníka. Feďo Majerech, ktorý vytvoril figúrky vandrovníkov, nakreslil ich tak vďačne, že inšpiroval aj deti. Reláciu si už spájajú s figúrkami. V novej verzii je trochu pozmenená scéna, po ktorej vandrujú vandrovníci. V inscenačnom priestore sa zmenili aj pomery síl. Ľudia v štúdiu sú chvíľu účinkujúci, chvíľu diváci. Budú medzi sebou aj súťažiť z poznatkov o danom regióne. Všetko by malo byť bezprostrednejšie, živšie, kontaktovejšie."

Veľký úspech má škola tanca. Aké tance sa už diváci učili?

"Pôvodne sme začínali východniarskymi, ako sú šekerečka, bašistovska, či tradičnými detskými Na zelenej lúke sedí zajac. Učili sme tance z Liptova, z Myjavy starobabský, ukľakovaný, či širákový z Brezovej pod Bradlom. Mali sme zajačí z Oravy, tanečnú hru z Liptova Štyri kroky dopredu, štyri kroky dozadu. Aj keď prinášame vždy niečo nové do súčasnej zábavy, snažíme sa dodržať pôvodné základné prvky. Tanec sa posúva bližšie k dnešnej dobe."

Dostali vynovení vandrovníci aj nových spolupracovníkov?

"Každý diel má svojich autorov scenára, nový je aj režisér, ale ostala skúsená dramaturgička Anna Bekečová a moderátor Igor Hraško. Vandrovníci sú aj naďalej predovšetkým žiaci Súkromnej základnej umeleckej školy z Košíc, pretože sú už skúsení, ale stále pružní a šikovní, vedia sa prispôsobiť."