chlapcov, aj P. Diňa začal hrávať futbal v rodnej Snine. Po prejdení všetkými vekovými kategóriami v miestnom MFK, narukoval na ZVS do Banskej Bystrice, kde po vyzlečení zeleného súkna zotrval ďalších päť plodných rokov. Ďalšie štyri strávil v Dunajskej Strede, kde sa stal v sezóne 1993/94 najlepším strelcom ligy. Vždy ho to však ťahalo k domovu, a tak prijal ponuku z Košíc. Najprv hrával za 1.FC, neskôr za Lokomotívu. Posledné prvoligové kopačky si obúval v Humennom. Všade, kde pôsobil bol veľmi obľúbeným najmä vďaka svojej skromnosti, bojovnosti a schopnosti strieľať krásne góly. Nebolo ich málo, veď v prvej lige ich nastrieľal 131. S futbalom chcel skončiť tam, kde začínal v Snine. Cítil však, že sninskému futbalu bude osožný nielen v pozícii funkcionára, ale aj na ihrisku. Opäť začal strieľať góly, hoci len štvrtoligové. Nechýbalo veľa a Snina by aj jeho zásluhou postúpila do tretej ligy. Žiaľ, strata bodov v posledných kolách zapríčinila, že do najvyššej regionálnej súťaže postúpila Bardejovská Nová Ves. Možno aj tento fakt bol jednou z príčin, pre ktoré sa rozhodol vzdať funkcie prezidenta. Zdá sa, že to padlo vhod susednému Stakčínu, účastníkovi piatej ligy severo-východ. Po jesennej časti obsadilo družstvo nelichotivé deviate miesto a jeho hrajúci tréner P. Diňa účinkovanie družstva v súťaži zhodnotil nasledovne: "Mužstvo som prebral po treťom kole, kedy uzatváralo tabuľku. Hneď po príchode som zbadal, že hráči zaostávajú najmä po kondičnej stránke. Chýbala im práca s loptou a futbalovejšie myslenie. Preto som sa zameral na zlepšenie spomínaných činností, čo sa zakrátko prejavilo aj na výsledkoch. Doma sme nestratili ani bod, no na druhej strane sme u súperov ani jeden nezískali." Jarná premiéra sa nezadržateľne blíži. Ako sa na ňu pripravujú v Stakčíne? "Prípravu na jarnú časť sme odštartovali koncom januára v domácich podmienkach. Naplánovali sme si trinásť stretnutí, z ktorých sme už niekoľko stihli odohrať. Súperi sú z blízkeho i vzdialenejšieho okolia, z nižších aj vyšších súťaží. Káder družstva sa veľmi nezmenil. Do prípravy sme zapojili piatich dorastencov. Po skončení vysokej školy znovu trénuje Kočan. Chceli by sme družstvo doplniť aj ďalšími hráčmi, ktorí by mali zaceliť rany po odchodoch Pachníka, Krivjančina a Popíka. O menách sa zatiaľ nechcem bližšie zmieňovať, pretože zatiaľ ešte nie sme dohodnutí s materskými klubmi. Našou snahou je pripraviť družstvo tak, aby sme nemali problémy so záchranou. Skrátka, chceme ísť vyššie, pretože sa chceme odvďačiť všetkým tým, ktorí nám vytvárajú optimálne podmienky pre futbal. Najväčšia vďaka patrí Obecnému úradu, ako aj iným firmám a súkromným podnikateľom, ktorým záleží na rozvoji futbalu v obci," povedal Pavol Diňa, ktorému sme na záver položili otázku týkajúcu sa jeho ďalšej aktívnej činnosti. "Futbal bol pre mňa všetkým. Ťažko sa mi s ním lúči ako hráčovi, ktorý na trávnikoch veľa zažil i videl. Uvedomujem si, že raz to aj tak príde, no v jarnej časti by som chcel chlapcom ešte pomôcť na trávniku. Potom sa chcem venovať len trénerstvu," uzavrel.