záver im domáci osladili aj sekerami
Štefan KÚŠIK
Poprad Jeden zo zápasov pravdy v extraligových zápoleniach sa naposledy konal pod hradom Matúša Čáka. Trenčania si síce po víťazstve upevnili tretiu pozíciu, keď pokorili Popradčanov, ale to rozhodne neznamená, že takto to bude vyzerať aj po skončení základnej časti. Aj keď v niektorých médiách už vychvaľujú Duklu, že je definitívne tretia, skutočnosť je iná. Treba brať do úvahy už len to, že Podtatranci majú jeden zápas k dobru a navyše do konca základnej časti chýba ešte predsa pár stretnutí. Tak či tak celok ŠKP sa nevyrovnal s náročnosťou súboja a podľahol rivalovi. Čo výsledku predchádzalo, to bolo témou rozhovoru s jedným z aktérov obrancom Patrikom Ščibranom (na fotografii).
V predchádzajúcom zápase na trenčianskom ľade vás domáci tiež zdolali a okrem toho aj zbili. Bolo to rovnaké i tentoraz?
Prvá tretina bola z nášho pohľadu vcelku sľubná. Hoci sme skoro prehrávali, opätovali sme aktivitu a vypracovali si šance. Stav 0:1 nebol zlý a dával nám dobré vyhliadky pred ďalšími dejstvami. Potom však prišiel nečakaný zlom.
Zase ste nezvládli jednu dvadsaťminútovku, tentoraz druhú.
Žiaľ, začali sme hrať pasívne, asi sme si mysleli, že dobrý výsledok nám spadne z neba. To sne nemali robiť, lebo súper nás niekoľko minút zvieral ako v kliešťach. Vôbec sme sa nedokázali vymaniť spod jeho tlaku, nevedeli sme vyhodiť puk. Prehrávali sme 0:4 a vyzeralo to s nami zle.
Potom si váš tréner Milan Jančuška vybral oddychový čas. Zabralo to?
Zrejme áno, keď sme dokázali dva razy skórovať. Na zvrat už ale bolo neskoro. Prehajdákali sme si to sami.
Ako je možné, že celé mužstvo sa dostalo do útlmu?
Neviem. Naozaj si to nedokážem ani ja vysvetliť. Namiesto toho, aby sme pridali a snažili sa čím skôr vyrovnať, hrali sme pomaly, prestali sme korčuľovať. Naopak, domáci lietali po ľade ako diví.
Vaše vzájomné súboje sa vyznačujú značným iskrením. Podľa počtu vyšších trestov by sa mohlo zdať, že tento duel bol výnimkou.
Nuž, až v závere nás hostitelia zasypali nešetrnými zákrokmi. Ja som dostal sekeru od Kováčika, Miro Turan od Fabuša. Bombic sa pustil do Kollára a dostal za to trest do konca zápasu. Vcelku to však bolo normálne stretnutie pokiaľ ide o tvrdosť zákrokov. Sekeru, ktorú som inkasoval, si ale odniesla moja ruka, ktorá bolí a ktovie, či v ďalšom dueli nastúpim.
Poprad postavil iba s tri formácie. Bol to taktický zámer?
Hráčov sme mali dosť aj na štyri útočné záprahy, veď nám chýbal akurát Blaško, ale príležitosť dostali najlepší. Tréneri chceli takto navodiť kvalitné tempo, aby sme súpera zaskočili. Nevyšlo to však ani trochu. Nezostáva nám nič iné, len ešte v zostávajúcich súbojoch bojovať a dohnať stratu. Nevyzerá to síce veselo, ale o ničom nie je rozhodnuté. Osud máme vo vlastných rukách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
