pred pár mesiacmi manažér Aston Villy John Gregory na margo prestupu belgického internacionála Luca Nilisa. Dvojročný kontrakt s birminghamským klubom uzavrel Luc Gilbert Cyrille Nilis, dovtedy hráč PSV Eindhoven, ešte pred Euro 2000 (aj keď ešte do 1. júla 2000 bol technicky hráčom PSV). "Bosmanovsky".
* * * * *
Okrem Angličanov o neho veľký záujem prejavoval aj škótsky Glasgow Rangers a belgický Racing Genk. Avšak... Belgický útočník si v drese jedného z najstarších klubov sveta veľa nezahral, k jeho zraneniu, dvojitej zlomenine nohy, došlo 9. septembra po zrážke s brankárom Ispwich Town Richardom Wrightom. Stalo sa to už po štyroch minútach hry a stalo sa to v štvrtom zápase Nillisa v Anglicku! "Nie, v súvislosti so štvorkou sa nestanem poverčivý," zažartoval si pri tejto pripomienke belgický internacionál, ktorý z predchádzajúcich troch zápasov odohral len jeden celý, v dvoch sa na ihrisko dostával ako striedajúci hráč.
Pred niekoľkými týždňami oznámil koniec svojej bohatej kariéry... Najprv to zahučalo na tlačovke, ktorú zvolali zástupcovia Aston Villy. "Žiaľ, musíme vám oznámiť správu o ukončení profesionálnej kariéry Luca Nillisa. Mapovali sme jeho stav od zranenia, podľa názoru lekárov však Luc nebude schopný nastúpiť ani v jarnej časti Premiership," vyjadril sa na nej hovorca birminghamského klubu Doug Ellis. Potom, pred zápasom s Leedsom United, to zahučalo aj na 40 tisícovom Villa Parku. Kým sa hráči oboch tímov rozcvičovali na svojich polovičkách ihriska, Belgičan v dlhom čiernom kabáte a s mikrofónom v ruke si to namieril rovno do jeho stredu. "Za krátky čas, čo som v Aston Ville, som sa tešil na každú minútu na ihrisku. Je mi veľmi ľúto, že tie ďalšie už neprídu... Ďakujem všetkým," netrval dlho predslov hráča, ktorý si za niekoľko mesiacov vďaka svojej povahe získal obľubu v mužstve i medzi fanúšikmi.
Nilis dal síce v drese PSV v sezóne 1999/ 2000 len 12 gólov, mal však rozhodujúcu mieru na 29 góloch holandského kanoniera Ruuda van Nistelrooya. Povesť kanoniera, ktorý pred pôsobením v PSV v drese bruselského Anderlechtu (doň sa dostal po pôsobení v provinčných kluboch FC Halveweg Zonhoven a FC Winterslag) nastrieľal za šesť sezón vyše 100 gólov, však spravila svoje. V drese Belgicka odohral 56 stretnutí, čím sa v historických tabuľkách zaradil na 18. miesto. Pre štatistikov: na 1. mieste je Jan Ceulemans (96), nasleduje Eric Gerets (86), Franky Van der Elst (86), Enzo Scifo (84)... V belgickom futbale teda po tejto stránke dominuje silná generácia 80. rokov, presne tá, ktorá končila vtedy, keď Luc Nilis začínal. Debutoval 26.marca 1988 proti Maďarsku, prvý reprezentačný gól (celkovo 10 na útočníka jeho kvalít vraj slabá bilancia, touto kritikou ho častovala belgická verejnosť počas celej reprezentačnej kariéry) dal o šesť rokov neskôr, 4.júna 1994 v zápase proti Zambii. Na azda najcennejšie gólové zásahy Nilisa nespomínajú v najlepšom Íri, barážový dvojzápas o postup na MS 1998 rozhodli práve ony. Jedným zabezpečil remízu v Dubline (1:1), ďalším prispel k domácemu víťazstvu (2:1) a postupu do Francúzska. Z hľadiska účastí na MS piatemu belgickému za sebou! Tu Belgičania neprehrali ani jeden zápas, ani jeden však nevyhrali (postupne Holandsko 0:0, Mexiko 2:2, Kórejská rep. 1:1) a postup do 2.kola ostal v kategórii snov. Práve proti ázijskému tímu dal 183 centimetrov vysoký a 76 kilogramov vážiaci Nilis svoj posledný reprezentačný gól. Z kádra belgickej reprezentácie bol ako nepotrebný hráč v rámci plánovanej generačnej výmeny vyradený v novembri 1999 Georgom Leekensom, v apríli 2000 ho späť medzi "červených diablov" povolal nový reprezentačný kormidelník Robert Waseige. Euro 2000 skončilo pre Belgičanov ďalším trpkým sklamaním, zvlášť nešťastný zápas s Tureckom (0:2) bol pre Nilisa definitívne posledným reprezentačným. Tentokrát z vlastnej vôle. "Chcem sa definitívne sústrediť na záver futbalovej kariéry v klube, v reprezentácii je asi potrebný radikálnejší rez. Talentovaných mladých hráčov však má Belgicko dosť," povedal po Euro 2000. To ešte netušil, že záver futbalovej kariéry sa blíži expresným tempom... "Bola to kariéra, ktorú som miloval. Splnil sa mi sen, ktorý som mal ako 14 16 ročný chlapec. V Anderlechte a Eindhovene som prežil krásne roky. Mal som všetko," povedal v týchto dňoch, ktoré kontrastne označil za najčiernejšie vo svojom živote. A čo ďalej? "Neviem, túto otázku mi položte o mesiac dva. Rozhodnutie bolo pre mňa veľmi ťažké a je skoro myslieť na budúcnosť. Ja som strašne dúfal...," dodal rodák (25. 5. 1967) z belgického Haseltu.
Autor: mst
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
