starom Grécku od 5. storočia pred naším letopočtom zakladali asklepiá, kde sa liečili chorí, sústredení v jednom, určenom priestore. Išlo o zariadenie kultového charakteru, hoci metódy liečenia iste nemali vždy iba kultovo-magický obsah. Spolu s nimi vznikali tiež iatreá - liečebne, kde vykonávali aj chirurgické zákroky. A práve tie mali už o niečo občianskejší - ľudský charakter. Prvé rýdzo občianske nemocnice vznikali v 7. - 9. storočí v arabských krajinách. Predtým, v 6. až 7. storočí na báze tvoriacej sa kláštornej pastorálnej medicíny uplatňovali sa zariadenia, zvané hospitaly, útulky, slúžiace na ošetrovanie chorých s opaterou kňazov a mníchov. Veď ešte aj v 16. a 17. storočí, keď sa v európskych krajinách pôsobením renesancie a humanizmu zintenzívnilo vytváranie nemocníc, bolo badať stále výrazné, aj keď už nie rozhodujúce pôsobenie cirkvi.
S takými skutočnosťami sa možno stretnúť aj pri sledovaní vzniku nemocníc na Slovensku, kde sa tiež vychádzalo z pomerov daných vývojových etáp spoločnosti. Za prvé z nich u nás, možno označiť veletudináriá - liečebne rímskeho vojska, ktoré sa v 1. a 2. storočí nášho letopočtu nachádzali aj na slovenskom území, sústredené do tzv. vojenských staníc. Nachádzali sa pri dnešnom Komárne, Trenčíne, Bratislave, Michalovciach a Páci pri Trnave. Desiate storočie prinieslo zakladanie kláštorov, ktoré mali i samaritánske poslanie, čo viedlo aj k vytváraniu kláštorných nemocníc. Prvou z nich bola bratislavská, vytvorená v roku 1085 na žiadosť kráľa Ladislava I. Po tatárskom vpáde bola znovu obnovená v roku 1241. Podľa predpokladov ďalšie kláštorné špitále zriadili na Slovensku v 11. storočí a to na nitrianskom Zobore a v Hronskom Beňadiku. V roku 1180 vytvorili mnísi - dominikáni nemocnicu v Banskej Štiavnici. V 12. a 13. storočí sa následkom križiackych výprav rozšírilo na našom území malomocenstvo, čo si žiadalo vytvorenie útulkov pre chorých - leprosáriá, ktorých existencia sa spomína aj v niektorých mestách a obciach západného Slovenska. V 13. storočí vybudovali ďalšie kláštorné špitále na spišskom Kláštorisku kartuziáni, v Banskej Bystrici vznikla nemocnica sv. Alžbety a v Košiciach sv. Ducha. Veľká epidémia moru zúrila na Slovensku od apríla do júla 1349 a podmienila vytvorenie ďalších nemocníc. Ešte predtým vznikla nemocnica v Trenčíne, a po ústupe moru, po ktorom zostali takmer v každom meste zriadené morové útulky, pribúdali nové nemocnice. V roku 1360 v Spišskej Novej Vsi, v roku 1366 v Košiciach, v roku 1382 v Kremnici, pričom ich zrod podmieňovala aj cirkev. V 15. storočí si vynútil rozvoj spišských miest Levoče, Spišského Podhradia a Bardejova vytvorenie ďalších. V roku 1400 pribudla v Sp. Podhradí a o 16 rokov neskôr v Levoči i v Bardejove. Zo 16. storočia pochádza obnovená v Spišskej Novej Vsi a nová v Trnve.
V 17. a 18. storočí pôsobila aj na Slovensku osobitne školená liečiteľská rehoľa milosrdných bratov, ktorá sa pričinila o založenie nemocnice v Spišskom Podhradí - v roku 1643, v roku 1723 v Bratislave a v roku 1790 v Skalici. Poznamenať možno aj to, že v severnej časti Košíc vybudované rovnaké objekty (na snímkach), v súčasnosti pavilóny Univerzity veterinárneho lekárstva, boli pôvodne objektami prvej košickej nemocnice. Neskôr aj s inými tvorili areál známeho a častejšie spomínaného nápravno-východného ústavu - polepšovne.
Autor: Jola Nováková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
