ľahostajnými. Slová Romana Kováča príjmajú so zmiešanými pocitmi aj stomatológovia, viceprezident Slovenskej lekárenskej komory a prezident Regionálnej komory zubných lekárov v Košiciach MUDr. Milan Tomka v tejto súvislosti dvíha varovný prst.

"Podľa zbožného želania by jedna zdravotná poisťovňa mala fungovať lepšie a disponovať väčšími finančnými zdrojmi. Ale bude tomu skutočne tak? Pripomeňme si, čo všetko už v súvislosti so zdravotnými poisťovňami malo byť a nebolo. V prvom rade je to deklarovná pluralita zdravotných poisťovní. Tie možno pol roka ponúkali nejaký nadštandard, no potom sa dostali do mínusu a odvtedy každá hradí už len to, čo garantuje zákon. Ani limity pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nemajú oporu v zákone, no realita je taká, že keď ošetrujúci lekár prekročí určitý limit, ošetruje už pacientov zadarmo. Spomeňme aj kontrolné mechanizmy - v začiatkoch kontrola poisťovní prakticky vôbec neexistovala a ani neskôr nebola efektívna... Aj pri toľkých paradoxoch zdravotné poisťovne ako-tak fungujú. Aké následky by mohlo mať ich zrušenie a vytvorenie monopolu pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti si netrúfam odhadnúť. No zavedenie jednej zdravotnej poisťovne bez systémových zmien nemôže byť prínosom k lepšiemu," zareagoval MUDr. Tomka, podľa ktorého poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ťahajú vždy za kratší koniec.

Ako podotkol, aj keď je zatiaľ otázne, či ministerstvo dotiahne túto vec do úspešného konca, obavy sú opodstatnené. Je totiž možné sa domnievať, že ak štát môže získať v niečom monopol, tak sa oň pokúsi. Pritom podľa M. Tomku je možné dosianuť cieľ viacerými cestami - či už priamym rozhodnutím o zrušení zdravotných poisťovní alebo dostatočnou cielenou reklamou - dotiaľ sa bude mútiť voda, kým sa väčšina občanov pre istotu neprepoistí do tej jednej.

"Zatiaľ naozaj ťažko povedať, čo by monopol v zdravotnom poistení priniesol. Myslieť si môžme všeličo a realita môže byť odlišná. Nemyslím si však, že na to, aby bol funkčný systém, je nevyhnutná existencia jedinej ZP. V prvom rade by nemal štát garantovať zo zákona to, čo si nemôže dovoliť. Ak nedokáže vyčleniť potrebné finančné prostiedky na zdravotnú starostlivosť, nemôže žiadať, aby ju lekári poskytovali pacientom na vlastné náklady," konštatoval.

Už viackrát sme s prezidnetom košickej komory zubných lekárov diskutovali o nedostatočnom objeme finančných prostriedkov vyčlenených pre stomatológiu a značne podhodnotenom bode (bod = v stomatológii osemdesiat halierov). Tentoraz sme si neodpustili poznámku, že zubní lekári síce už dlho plačú, no zatiaľ žiaden z nich neskrachoval...

"Je to tak, ale realita naozaj nie je priaznivá. Aj keď niektorí stomatológovia dokážu vďaka doplatkom ešte slušne vyžiť, iní, predovšetkým v hladových dolinách na východnom Slovensku, živoria. Pretože ľudia si dnes už dajú skôr zub vytrhúť, ako by mali do opravy chrupu investovať. Pritom je zarážajúce, že ich k tomu motivuje paradoxne štát, ktorý hradí protézy zubov v plnej výške. Menej solventní sa preto správajú trhovo na úkor vlastného zdravia... Mimochodom, momentálne nám zdravotné poisťovne vďaka zákonu o konkurze uhrádzajú faktúry do dvoch mesiacov, avšak stále si ťažkajú, že nemajú peniaze. No pozrite sa, v akých budovách sídlia," zdôrazňuje M. Tomka a poznamenáva, že nepriaznivú situáciu v stomatológii rukolapne demonštrujú i čísla.

"Pre porovnanie, v päťmiliónovom Fínsku je štyritisíc päťsto zubných lekárov. U nás ich bolo pred desiatimi rokmi 2900 a momentálne je iba necelých dva a pol tisíc. Aj to o čomsi svedčí," dodáva.