nezmenená, do parlamentu sa v r. 2002 bude voliť podľa návodu, ktorý už história zvečnila ako tzv. Mečiarovu novelu.
Pravda, nie až tak celkom. Ešte v lete °99 vládna garnitúra pomerne hladko a bez hádok odstránila najhoršiu deformáciu - diskrimináciu volebných koalícií. (Mečiar predpísal pre vstup do NR SR toľkonásobok piatich percent, koľko subjektov sa v koalícii združilo.) Túto koaličnú opravu potom s neslávnym výsledkom napadli p. Tóthová a spol. na ÚS, ktorý začiatkom tohto januára vydal nález nielen o ústavnosti znižených prahov pre koalície, ale nepriamo aj o právno-politickej vyspelosti sťažovateľov. Novelou z leta °99 sa podarilo vymazať i niektoré ďalšie avantúry: diskrimináciu súkromných elektronických médií, v ktorých bola zakázaná kampaň, či nastupovanie poslaneckých náhradníkov výlučne na základe rozhodnutia strany, s ignorovaním preferenčných hlasov.
Bez ujmy a však prežil druhý najväčší švindeľ "mečinovely" - celá Slovenská republika ako jediný volebný obvod. Koalícia sa skrátka v r. °99 unúvala len s tými paragrafmi, z ktorých kvičala protiústavnosť, či aspoň podozrenie, že by také mohli byť. Komplexná renovácia mimoriadne dôležitej normy, podľa ktorej sa zostavuje zákonodarný zbor štátu na 4 roky, sa vtedy odložila s tým, že ide o citlivú otázku, a preto nech na ňu sadne "komisia expertov". Byť o zopár mesiacov múdrejší, už vtedy by sme boli odtušili, že tam, kde Dzurinda zahlási "komisiu expertov", tráva neporastie.
Tak sa stalo, prácu Ladislava Orosza a spol. koarada odkopla. Vzpriečili sa údajne tri menšie strany - KDH, SOP aj SMK, čo je mimoriadne impozantné, lebo ilustruje okrem iného aj nedostatok politickej súdnosti. Slovensko ako jediný volebný obvod (predtým boli štyri - podľa bývalých krajov) si vymyslel Mečiar práve preto, lebo jediná kandidátka podporuje volebné zisky strán postavených na markantnom, charizmatickom vodcovi. Nezanedbateľná skupina, nazvime ich menej zorientovaných občanov, totiž môže naložiť s volebnou listinou tej istej strany dvoma rôznymi spôsobmi podľa toho, či na nej svieti resp. nesvieti meno, povedzme, Mečiar. Navyše, najnovšie pribudne ešte jedna podobná, "samonosná" figúra - Fico. Nie je jasné, prečo najmä KDH a SOP, kde Hrušovský a Hamžík nie sú žiadnymi zaklínačmi davov, takúto násobilku neovládajú.
Problém jediného volebného obvodu, ktorý chce druhá liga koalície nerozumne mumifikovať, je však predovšetkým všeobecno-demokratický. Aj pomerný systém, ktorý jasne preferuje voľbu podľa strán, by mal pestovať istú mieru väzby občana na konkrétneho poslanca. A to sa dá dosiahnuť jedine rozdelením štátu na viac volebných obvodov; je skoro absurdné, aby volič v Michalovciach vyberal do nohy tie isté reprezentácie, čo na Kysuciach či Záhorí. Preferenčné hlasy sú tu o ničom, lebo mediálne tváre okupujúce "voliteľné miesta" každej straníckej kandidátky nepustia voliča ani dočítať nekonečné zoznamy do konca.
Pritom reforma verejnej správy núkala priam ideálne preriedenie straníckeho princípu regionálnymi osobnosťami; miesto štyroch, tiež do značnej miery anonymizovaných (teda s neznámymi menami) kandidátok, sme ich mohli mať dvanásť. Teda toľko, koľko malo byť "žúp" - keby územné členenie podľa Viktora Nižňanského dostalo zelenú. Orosz vo svojej predlohe síce už navrhoval obvodov variantne iba 4 resp. 8. Ale to len preto, lebo jeho SDĽ stále nie je vyrovnaná s dvanástimi VÚC. Možno je mu však iba zrejmé, že celá reforma už odplávala.
Predovšetkým osvietená vidiecka verejnosť by mala kričať, lebo systém "celonárodnej" straníckej kandidátky už dnes garantuje absolútnu nadprezentáciu Bratislavy aj v budúcom parlamente, tak ako v terajšom. Maximálne bizarne duní vykrúcanie Gyulu Bárdosa (šéf klubu SMK), ktorého zrazu osvietilo, že "zmenu volebných pravidiel je potrebné robiť na začiatku volebného obdobia, aby sa na ňu mohli pripraviť všetky politické subjekty". Keby sa ale predsa schválila teraz, rok a pol na prípravu by všetkým subjektom ako-tak stačil. To je ešte únosná časová bublina. Dá sa vydokladovať, ako sa aj SMK v r. 1999 bránila kompexnej reforme tým, že stačí "malá novela", veď sa k téme ešte vrátime.
Nuž, pekne sa vracajú. Bárdosovi a spojencom ale možno beží o čosi iného: Zachovanie vplyvu straníckych špičiek na skladbu kandidátnych listín, čo momentálna úprava bohato garantuje. Otázka znie, či vplyv voliča na zloženie parlamentu nie je prednejší. Musí "občan na prvom mieste" naozaj striktne končiť výberom politickej strany? A potom už kuš?!
Jednoduchú odpoveď ponúka iba - vždy pripravený - Róbert Fico so svojím návrhom totálnej prekopávky volebného systému. Čo nie je ani z blata do kaluže, ale rovno do latríny...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
