jasne najavo, že si neželá, aby prišlo na svet. Jana sa nestačila diviť. Z muža, ktorého poznala ako láskavého, nežného milenca, sa vykľul hašterivý, s ničím nespokojný chlap, ktorý ju celé hodiny presviedčal, aby išla na interupciu. Odmietla. Keďže urazila Petrovu ješitnosť, rozhodol sa ju potrestať. Zbalil si veci, buchol dverami a už ho nebolo… Mladá žena zostala sama s dieťatkom pod srdcom, ktorému sa celé tie dlhé mesiace prihovárala…

"Peter ma počas tehotenstva opustil, ale keď sa mi narodil syn Patrik, vrátil sa ku mne. Zo začiatku nám to ako-tak išlo, ale neskôr sme sa veľa hádali a on ma párkrát aj udrel… Rozčuľovalo ho, keď malý plakal, najmä ráno, keď chcel spať… V ten večer prišiel domov okolo 22. hod. Bol opitý a robil cirkus. Nadával, že nemá na stole večeru… Pohádali sme sa, vyhrážal sa mi, že zabije mňa aj dieťa. Potom sa zobudil malý a začal plakať. To Petra ešte viac nahnevalo a doslova ho skopol z postele. Patrik spadol na zem a rozplakal sa ešte hlasnejšie. Jeho otec ho otvorenou dlaňou viackrát udrel po hlave a tváričke. Keďže neprestával plakať, chytil ho za vlasy, nadvihol a udrel mu hlavičkou o balkónové dvere," opisovala kruté zaobchádzanie druha so 14-mesačným synom Jana D.

A to ešte nebolo všetko. Ako matka chlapčeka ďalej uviedla, krkavčí otec položil plačúce dieťa na váľandu, pričom mu narazil hlavičkou o roh skrine… Hodil mu na hlavu vankúš a rukami po ňom udieral. Keď sa na malom vyzúril, ľahol si a zaspal. Matka uspala dieťa a rozmýšľala, čo robiť. Bola noc a ona sa bála, čo sa stane, keď sa jej druh zobudí, či svoje vyhrážky o zabití naozaj neuskutoční. Obraz, ako kruto zaobchádzal s Patrikom, mala stále pred očami. Do polnoci chýbalo tridsať minút, keď sa rozhodla, že zavolá na políciu. Obliekla sa a utekala vyhľadať najbližšiu telefónnu búdku…

Okrem policajtov prišli do bytu, kde rozvadený pár býval, aj zdravotníci. Patrika zobrali na vyšetrenie do nemocnice, kde lekár zistil, že v dôsledku veľmi necitlivého zaobchádzania zo strany otca, má na hlave a tvári pomliaždeniny, odreniny a tiež opuch na ľavom viečku. Zo zranení na tvári bolo zrejmé, že k nim došlo opakovaným udieraním dlaňou alebo chrbtom ruky. Poranenia na hlave, najmä vo vlasatej časti mohli vzniknúť úderom slabšej intenzity, alebo úderom hlavy o tvrdší predmet, ako je napríklad drevo, dlážka a podobne. Po nariadení znaleckého dokazovania, znalec dospel k záveru, že intenzita úderov na chlapcovu hlavičku a tvár, bola mierna, preto nemohlo dôjsť k vážnejšej ujme na jeho zdraví. Avšak i táto miernejšia intenzita úderov stačila na to, aby po úderoch zostali na hlave a tvári Patrika stopy. Zo zranení sa liečil 15 dní.

Prokurátor obžaloval 25-ročného Petra Š. z Michaloviec z trestných činov ublíženia na zdraví a za vyhrážanie sa družke a synovi smrťou, aj z násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

"Ja som sa ničoho takého nedopustil. Vtedy večer som prišiel domov neskoro. Je pravda, že som mal vypité, aj to, že sme sa s družkou pohádali. Bol som nahnevaný, lebo nebola navarená večera a v izbe bol bordel. Potom sa zobudil syn. Začal plakať a Jana ho zobrala na ruky. Chcel som ju udrieť a pritom som nechtiac udrel syna, ktorého držala pred sebou. Ľahol som si spať a zobudil som sa až keď prišli do bytu policajti. To, čo tvrdí moja družka, nie je pravda," bránil sa obžalovaný pred senátom Okresného súdu v Michalovciach.

Okrem Petra Š. a jeho družky, predstúpili pred súd i viacerí svedkovia. Pracovníčka odboru sociálnych vecí na pojednávaní uviedla, že rodinu, v ktorej Patrik žije, evidujú ako problémovú. Kvôli častým hádkam jeho rodičov a plaču dieťaťa, sa boli viackrát pozrieť, v akých pomeroch Patrik žije. Lekárka, ktorú Jana D. s Patrikom navštívila, pretože ho chcela umiestniť do jaslí pred mužmi v talároch zdôraznila: "Matka dieťaťa mi zatajila, že dva týždne pred tým, ako s ním ku mne prišla, bolo v nemocnici. Upozornila ma na to jej matka. Až od nej som sa dozvedela, že chlapca otec zbil. Ja som potom predvolala Patrikovu mamu, ktorá priniesla aj prepúšťaciu správu z nemocnice. V tom čase mal viditeľnú stopu po údere už len na pravej strane okolo oka."

Babka Jany D. pred súdom potvrdila, že spolužitie jej vnučky s obžalovaným nebolo najlepšie, pretože ju ohrozoval, často sa s ňou hádal a bil aj Patrika, to bo dôvod, prečo to oznámila lekárke.

Obžalovaného vyšterili znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie, ktorí dospeli k záveru, že ide o nevyrovnanú afektívne labilnú osobnosť so zvýšenou pohotovosťou k afektívnym reakciám. Jeho ovládacia a rozpoznávacia chopnosť bola znížená asi o 30 percent, ale len v dôsledku požitia alkoholických nápojov. V čase spáchania trestného činu nebol duševne chorý a za to čo robí je zodpovedný.

Súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako ľahké ublíženie na zdraví podľa paragrafu 221 ods. 1, Trestného zákona. S prihliadnutím na závažnosť trestného činu (ublížil maloletému synovi a družke sa vyhrážal zabitím), mu súd vymeral 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. S verdiktom nesúhlasil prokurátor, ktorý zastával názor, že pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, obžalovaný mal byť uznaný vinným podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, t.j. podľa paragrafu 222 ods. 1, Trestného zákona.

Napadnutý rozsudok preskúmal senát Krajského súdu v Košiciach. Po doplnení dokazovania spočívajúcom vo vypočutí znalkyne z odvetvia psychiatrie dospel k záveru, že prvostupňový súd zistil skutkový stav veci správne. Odvolací súd mal však za to, že si obžalovaný zaslúži prísnejšie potrestanie. Preto zrušil rozsudok vo výroku o treste a to s tým, "že obžalovaný napadol bezbranné dieťa a ublížil mu, čo zvyšuje stupeň nebezpečnosti jeho konania." Plačúcemu krkavčiemu otcovi uložil 2 roky v prvej NVS, teda trest na hornej hranici trestnej sadzby.

Rozsudok je právoplatný.