sme založili akciovú spoločnosť Podtatranské vodárne a kanalizácie, na ktorú by sa mal previesť majetok štátneho podniku. Na základe rozhodnutia vlády sa táto spoločnosť rozšíri z dnešných 46 na celkový počet 207 subjektov zahŕňajúcich nielen dnešné okresy Poprad a Kežmarok, ale aj Levoču Starú Ľubovňu, Spišskú Novú Ves a Gelnicu, informoval nás po včerajšej schôdzi predstavenstva vodárenskej akciovej spoločnosti predseda predstavenstva organizácie a primátor Popradu Štefan Kubík. Za mrzutosť označil skutočnosť, že región Spiša dostal až poradové číslo 13, pričom miestna akciovka vznikla v rámci Slovenska ako druhá v poradí hneď po trenčianskej. Sme pripravení na transformáciu štátneho podniku skôr ako je určený termín, ktorým je predposledný mesiac tohto roku. Už na budúci týždeň sa stretnú zástupcovia zainteresovaných okresných miest, ktorí sa dohodnú na ďalšom spoločnom postupe, uviedol ďalej. V súvislosti s transformáciou podnikov vodární a kanalizácií, na území Spiša sa hrá o majetok v hodnote bezmála dve miliardy korún, ktoré by fakticky mali prejsť na miestne samosprávy. Transformačný proces je nevyhnutný z viacerých dôvodov. Predpokladá sa dosiahnutie transparentnejšieho hospodárenia a vedenia ekonomiky v nových spoločnostiach. Napokon, vo väčšine európskych krajín sú vodárenské podniky v správe miest a obcí, konštatoval riaditeľ popradského závodu Východoslovenských vodární a kanalizácií Vladimír Pastorek a dodal, že kým štátny podnik prakticky nemá prístup k európskym finančným fondom, miestnym samosprávam sa núka hneď niekoľko takýchto možností z prostriedkov programov Phare, Sapard a Ispa. My sme sa tiež prirodzene zaujímali, či sa v rámci chystanej transformácie štátnych podnikov vodární a kanalizácií počíta aj so vstupom zahraničného kapitálu do novotvoriacich sa akciových spoločností. Musíme priznať, že sektor vodného hospodárstva na Slovensku je mimoriadne podvyživený. Aktuálny deficit len v našom regióne predstavuje 5,3 miliardy korún. A to nie je žiadnym lákadlom pre investorov, ktorí si od finančného vkladu sľubujú jeho zúročenie, vysvetlil situáciu V. Pastorek. Podľa neho, v prvej fáze transformácie sa teda so vstupom zahraničného kapitálu do spoločností nepočíta. Podľa slov Š. Kubíka, vedenie podtatranskej metropoly sa transformáciou štátneho vodárenského podniku zaoberá od roku 1997, kedy bol vypracovaný projekt. Rok na to však bol proces zastavený a v roku 1999 išiel z rozhodnutia ministerstva pre správu štátneho majetku a privatizáciu do útlmu. Ako dodal na záver, v súčasnosti sa nebude vyjadrovať k vyhláseniam primátora Spišskej Novej Vsi Karola Mitríka, ktorý hoci ešte nie je členom spoločnosti Podtatranské vodárne a kanalizácie a už ju chce premenovať na Spišskú akciovú spoločnosť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
